November so sebou prináša kratšie dni a dlhé večery, počasie i čas na zvnútorňovanie, spomínanie či túlanie po vlastnej pamäti. Spomienky na blízke a blízkych, s ktorými už nemôžeme v sychravých večeroch popíjať horúci čaj, sa vynárajú čoraz častejšie. Na Litere dáme v týchto dňoch priestor azda vážnejším a smutnejším témam, ktoré sú však neoddeliteľnou súčasťou kolobehu života. Mnohé spomienkové rozprávania sa začínajú otázkou: „Pamätáš? Spomínaš?“ Dovoľte nám pozvať vás do sveta spomienok, pamäti, duší a dušičiek blízkych a nevyhneme sa ani téme odchádzania, smrti či posledného lúčenia. Danilo Kiš – jeden z najvýznamnejších srbských povojnových autorov nás vďaka svojej próze vovedie do sveta premenlivého kaleidoskopu reflexií, v ktorom sa striedajú vrstvy videnia detskými očami a optika poznačená trpkými životnými skúsenosťami. Čítanie na pokračovanie z jeho poviedok uvedieme pod názvom Ulica divých gaštanov. O tom, ako vyzerali zvyky a obyčaje v našej tradičnej kultúre pri smrti a odprevádzaní svojich blízkych na večnosť sa dozviete v relácii Petra Citényho Studnička: Duše zosnulých. Spomienkové návraty prinesie rozhlasová dramatizácia knihy Boženy Němcovej Babička z pera Jána Uličianskeho či poslucháčsky tip od vás – fíčer Mirjany Šišolákovej o Maši Haľamovej. Medzigeneračný dialóg počúvajte v obnovenej premiére rozhlasovej hry Karola Miku Tri hlasy. O pamäti a zabúdaní z filozofickej perspektívy si budete môcť vypočuť vo Filozofickej knižnici Márie Michalkovej. Pripravené sú aj verše a eseje a na záver týždňa premiéra nášho pravidelného cyklu V skratke.
Začneme tradične – čítaním na pokračovanie. Danilo Kiš je jeden z najvýznamnejších srbských povojnových autorov, ktorý nás cez svoju prózu vovedie do sveta premenlivého kaleidoskopu reflexií a nesentimentálnych myšlienkových návratov, kde sa striedajú vrstvy videnia detskými očami a optika poznačená trpkými životnými skúsenosťami. V čítaní na pokračovanie uvedieme viaceré jeho poviedky pod súhrnným názvom Ulica divých gaštanov. Interpretom textov bude v réžii Jara Riháka Marián Geišberg. Preložil Miloš Herko.Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2003.
Okrem patričnej úcty a autority naháňali duše zosnulých kedysi aj strach. Nad predstavami o mŕtvych a ich kultom sa v relácii Petra Citényiho Studnička: Duše zosnulých zamysleli tri etnologičky – Margita Jágerová, Dagmara Majerová a Zuzana Bieliková. Program z roku 2020 bude patriť exkurzu do našej tradičnej kultúry.
Ondrejský cintorín ako miesto osobitých, meditatívnych zážitkov inšpirovaných osudmi vlastnými, ale i tých, ktorí tvorili vzorku nábožensky i národnostne zmiešaného obyvateľstva bývalého Prešporka – práve toto miesto, jeho krásu a tajomnosť vám na Litere predstaví esej Petra Holku Rozhovor s duchmi, ktorú vám prečíta sám autor. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2006.
Od utorka bude vysielanie na Litere patriť spomienkovým návratom do krajiny detstva i starého sveta. Pozývame vás vypočuť si rozprávkovú hru na motívy ikonickej knihy Boženy Němcovej Babička, ktorú pre rozhlas napísal Ján Uličiansky. Aj takto si pripomíname jeho nedávne 70. výročie narodenia. V hlavnej úlohe babičky zaznie nenapodobiteľný hlas Evy Krížikovej. Réžia Martin Kákoš. Spoluúčinkujú Zuzana Porubjaková, Zdena Studenková, Ivan Romančík, Richard Klvač, Rebeka Horňáková, Peter Dóza a ďalší. Program je z roku 2004.
Pokračujeme esejou Marcela Lacka Pamäť a memoáre. Autor rozvíja kontroverzné tvrdenie „Som tým, kým si pamätám, že som.“ Kladie si otázku, či je vôbec možné verne zreprodukovať vlastné spomienky. Emocionálna realita môže pomôcť detailnejšie vyjadriť to, pri čom faktografii chýbajú výrazy. Marcel Lacko skúma, ako pamäť formuje našu predstavu o sebe, histórii, svete, identite a možnostiach. V réžii Hany Rodovej účinkuje Matej Erby. Program je z roku v roku 2021.
A neobídeme ani poéziu, vyberáme pre vás verše Jána Buzássyho pod názvom Memento mori. Recituje Ladislav Chudík.
Od stredy nájdete na Litere poetické pásmo z veršov slovenských a zahraničných básnikov o rodine a o rozličných vzťahoch v nej. Autorka Silvia Kaščáková mu dala názov Pohyby koreňov. Rodinné vzťahy sú niekedy úžasné a nezabudnuteľné, ale inokedy môžu byť aj ťaživé. Isté však je, že majú veľký vplyv na život človeka. V relácii sú použité preklady Ivany Kupkovej, Jany Kantorovej-Bálikovej, Stanislavy Chrobákovej-Repar, Jána Zambora a Petra Milčáka. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2023.
Hlasy v dialógu troch generácií. Tri hlasy – to je pôvodná rozhlasová hra Karola Miku o vzťahu troch generácií – starého otca, jeho dcéry a vnuka. Hru z roku 1978 vás pozývame počúvať v obnovenej premiére. V réžii Dušana Kyzeka účinkujú Emil Horváth starší, Elena Petrovická a Richard Stanke.
A vrátime sa aj do histórie. V spomienkach. Ich predmetom bude Maša Haľamová. Do vysielania sme zaradili túto reláciu ako váš poslucháčsky tip, za ktorý vám ďakujeme, posielajte ich aj naďalej! Fíčer Mirjany Šišolákovej o slovenskej spisovateľke nesie poetický názov Krehká ako cíperie. V réžii Táne Tadlánkovej účinkujú Helena Geregová a Peter Rúfus. Program je z roku 2008, počúvajte od štvrtka.
Romain Rolland, francúzsky spisovateľ, sa narodil v roku 1866 v burgundskom mestečku Clamecy v rodine notára. Keďže už v útlom veku prejavoval veľké nadanie, rozhodla sa jeho rodina presťahovať do Paríža, aby mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Tu vyštudoval históriu, a potom pokračoval v štúdiu dva roky v Ríme, kde začal literárne tvoriť. Dlhé roky intenzívne pracoval na svojom kľúčovom diele, románe Ján Krištof, za ktorý bol ocenený Nobelovou cenou. Finančnú čiastku spojenú s ocenením však z väčšej časti venoval na zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou. Dlhoročná práca na Jánovi Krištofovi ho natoľko zväzovala, že po dokončení diela túžil napísať niečo menej rozsiahle. Sám spomína: „Je to reakcia proti desaťročiam nevoľnosti v brnení Jána Krištofa, ktoré síce bolo robené ma moju mieru, ale nakoniec mi bolo príliš tesné. Cítil som neprekonateľnú túžbu po voľnej galskej veselosti, až bezohľadnosti.“ Výsledkom tejto túžby bol román Colas Bruegnon, ktorý u nás poznáme pod názvom Dobrý človek ešte žije. Román sa odohráva v čase panovania Ľudovíta XIII., v jeho rodnom Burgundsku a ide zrejme o Rollandovo najčítanejšie a najobľúbenejšie dielo. Colas Breugnon je jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru a riadi sa myšlienkou, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné. Úryvok z tohto románu vám na Litere prečíta Alfréd Swan.
Táto jeseň už sotva podoháňa – to je názov čítania z veršov od poetky Lýdie Vadkerti Gavorníkovej. Vychutnajte si ich v interpretácii Anny Javorkovej.
Tak, ako ku spomínaniu patrí pamäť, svoje miesto tu nachádza i zabúdanie. Ako na tému pamäte a zabúdania nazerá filozofia či psychológia? Vo Filozofickej knižnici Márie Michalkovej na tieto a mnohé iné otázky odpovedia úvahy Etely Farkašovej a Imricha Ruisela. Program Pamäť a zabúdanie je z roku 2015. Následne pridávame verše amerického beatnika Gregoryho Corsa Aký som býval šťastný. V réžii Jara Riháka interpretuje Marián Geišberg.
Na záver nášho týždňa vás pozývame vypočuť si premiéru eseje Veroniky Dianiškovej z pôvodného autorského cyklu Rádia Litera s názvom V skratke. Zamyslenie reflektuje knihu Naomi Klein Dvojnice, ktorú písala jej autorka počas kovidových rokov, izolovane žijúc aj so svojou rodinou v malej dedinke na pobreží Kanady. Strhne ju fenomén odvrátenej strany nás samotných a odvrátenej strany nášho sveta vôbec. Táto tienistá, odvrátená strana má rôzne podoby a neexistuje sama od seba. Vznikla, pretože sme to pripustili, často sme dokonca sami podnietili jej vznik. Fenomén dvojníkov skúma Naomi Klein naprieč svetovou literatúrou, filmom a myslením. Nezakrýva však osobný moment, ktorý ju voviedol do takzvaného sveta za zrkadlom, tieňového sveta, ktorý existuje v závislosti na tom našom. Je to svet konšpirácií, sploštenej reality, ktorý sme vytvorili a ktorý nás zrkadlí. Naomi Klein a Naomi Wolf – dve mysliteľky a autorky významných publikácií, z ktorých jedna (Naomi Wolf) sa po verejnom zahanbení radikalizuje a zo sveta Naomi Klein (teda autorky knihy) postupne úplne mizne. Ibaže nezmizla. Esej má názov Dvojnice ako dokonalá analýza súčasného sveta a jeho konšpiračnej strany. Číta Veronika Dianišková.
Autorka programového týždňa: Monika Zumríková Kekeliaková
Ilustračná snímka zdroj: ZK
