Duchovná kultúra je neoddeliteľnou súčasťou ľudstva v tom najširšom zmysle slova. Nechajte sa Rádiom Litera tento týždeň pozvať do sveta náboženstiev, viery, duchovna i úvah o bytí, zmysle života, ceste, púti. V Čítaní na pokračovanie prinášame dielo beatnika Jacka Kerouaca a jeho ikonický román Na ceste. Mariánsku tému pripomenie umelecko-dokumentárne pásmo Jána Zaťka. Na vieru a náboženstvá nazrieme vo fíčri Ivice Ruttkayovej či v dvoch vydaniach Antropologického slovníka Petra Turčíka. Prinesieme dlho nevysielanú hru Petra Milčáka Pavol, rezbár o majstrovi Pavlovi z Levoče. O sile viery rozpovie dramatizovaný rozhlasový dokument Pavla Smolíka Vstali sme z popola(O bohatstve a chudobe). O význame púte a putovania porozprávajú hostia v Krajine duše Sone Koželovej. Pripomenieme si aj 80. narodeniny textára, básnika, dramaturga a scenáristu Kamila Peteraja a uvedieme premiéru eseje z nášho cyklu V skratke, tentokrát od autorky Veroniky Dianiškovej.
Motív cesty ako hľadania duchovna, slobody a vlastnej identity – to je rámec kultového románu Na ceste, ktorý sa stal symbolom generácie beatnikov. Príbeh sleduje Sala Paradise a Deana Moriartyho na ich putovaní naprieč Spojenými štátmi v povojnovom období. Žijú slobodne, mimo spoločenských konvencií, hľadajú nových ľudí, hudbu, zážitky – a zároveň na tejto ceste nachádzajú samých seba. Preložil Otakar Kořínek, v réžii Mileny Lukáčovej účinkuje Matej Landl. Počúvajte v piatich častiach počas celého týždňa. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2002.
15. septembra sa každoročne slávi sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Na Slovensku je to aj štátny sviatok. Cirkev si v tento deň pripomína svoju hlavnú patrónku Slovenska. Bola ňou vyhlásená pápežom Piusom XI. v roku 1927. Na žiadosť slovenských biskupov dovolil dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa) používať po litániách invokáciu: „Oroduj za nás, Matka Sedembolestná!“. Dôraz na kult Sedembolestnej majú Slováci preukazovať najmä preto, že mala slovenskému ľudu dopomáhať v ťažkých historických okamihoch. Svojim utrpením Mária spolupracovala na Kristovom vykupiteľskom diele a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti. Nie všetci však poznajú symboliku bolestí Kristovej matky. Umelecko-dokumentárne pásmo Jána Zaťka vykladá práve túto časť katolíckej mystiky. Hosťom programu je rímsko-katolícky kňaz Jozef Hrtús z Brezna. Počúvajte od pondelka pod názvom Panna Siedmich bolestí.
Viera a náboženstvo je to, čo sprevádza ľudské civilizácie od čias ich vzniku. Ivica Ruttkayová v umeleckom pásme Boh, bohovia, bohyne – základ našich životných rituálov zisťuje, ako je to s našim duchovnom dnes. Ako v 21. storočí chápeme vieru a vieme pomenovať transcendentno. Budete počuť ukážky z biblického textu Kazateľ, ktoré čítajú herci Peter Sklár a Alfréd Swan. Ďalej účinkujú Milan Kováč, Michaela Moravčíková, Tijen-jou Rong, Erich Boboš Procházka a Irena Brežná. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2004.
Úvahami o vyšších princípoch „nad nami“ pokračujeme na Litere aj od utorka. V relácii Martiny Bačovej prinesie autorka sedem ťažkých príbehov siedmich žien ako alegóriu k príbehu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Inšpiratívna relácia o žiaľoch, sile, viere a vytrvalosti nesie názov Sedem bolestí žien. Je z roku 2017.
Náboženstvo alebo náboženské systémy sú kľúčovým atribútom ľudskej existencie. V 31. vydaní Antropologického slovníka z roku 2012 sa Peter Turčík a kultúrna antropologička Helena Tužinská pokúsia priblížiť ich základné triedenie a popísať primárnu i doplňujúcu funkciu.
Od stredy si na Litere budete môcť v obnovenej premiére vypočuť dlho nevysielanú rozhlasovú hru Jána Milčáka Pavol, Rezbár. Hra z roku 1973 rozpráva príbeh slávneho rezbára Majstra Pavla z Levoče. Pôvodnú rozhlasovú hru v roku 1973 v košickom rozhlasovom štúdiu pripravili dramaturg Karol Jančošek a režisérka Rada Šubová. V hlavných úlohách budete počuť Jána Bzdúcha ako majstra Pavla, Hanu Makovickú ako jeho dcéru Margitu a Jána Ondrejku ako Pavlovho sluhu.
Kým v predchádzajúcom Antropologickom slovníku ste mali možnosť počúvať o význame a funkcii náboženských systémov v rôznych civilizáciách, v ďalšom vydaní z roku 2012 budete počuť redaktora Petra Turčíka a kultúrnu antropologičku Helenu Tužinskú hovoriť o ďalších dôležitých vplyvoch náboženstva na fungovanie spoločenstva naprieč kultúrami a civilizačnými okruhmi.
18. septembra 2025 sa významný slovenský textár, básnik, scenárista a dramaturg Kamil Peteraj dožíva životného jubilea – 80 rokov. Aj my si ho vo vysielaní pripomenieme a týmto mu prajeme ešte veľa tvorivých rokov v čo najlepšom zdraví. Poetissimo Jany Hevešiovej pod názvom Slová mudrcov bude venované tvorbe Kamila Peteraja a zostavené aj z jeho veršov. V réžii Martina Hvišča účinkujú Jana Hevešiová, Kamil Peteraj a Boris Farkaš. Program je z roku 2012. Počúvajte od štvrtka.
Vstali sme z popola - O bohatstve a chudobe. Taký je názov dramatizovaného dokumentu, ktorý na motívy osobného svedectva kňaza Antona Srholca z kníh Zločiny komunizmu na Slovensku a Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov voľne zdramatizoval Pavol Smolík. Aj vďaka svojej silnej viere sa títo hrdinovia nenechali zlomiť... V réžii Pavla Smolíka účinkujú Jozef Šimonovič, Martin Kaprálik, Štefan Bučko, Dušan Kaprálik, Alfréd Swan, René Jankovič, Štefan Martinovič a ďalší.
Pod názvom Pri pohľade na horu Fudži si vypočujte starojaponské anonymné verše v preklade Mily Haugovej. V réžii Jaroslava Riháka recituje Alfréd Swan.
Ústrednou témou relácie Sone Koželovej Krajina duše bude Putovanie. Čo prináša putujúcemu pútnikovi jeho púť? Aké významy malo putovanie v histórii a putuje sa ešte aj dnes? Viac sa dozviete na Litere od piatku. Program je z roku 2024.
Zmyslom púte a putovania môžu byť vo svetskom i náboženskom ponímaní pokánie, obeta, vďačnosť či prosba. Počúvať budete môcť aj verše Garyho Snydera, ktoré uvedieme pod názvom Pokiaľ ide o básnikov. Preložil Marián Andričík. V réžii Mileny Lukáčovej recituje Peter Rúfus. Záujem Garyho Snydera o život primitívnych spoločenstiev a východnej filozofie sa do značnej miery odrazil aj na charaktere jeho poézie. Niekoľko rokov dokonca strávil v zenbudhistickom kláštore v japonskom Kjótó. Jeho poézia je citlivým apelom na dosiahnutie vnútornej harmónie rešpektovaním svojho okolia. Poetiku jeho básní charakterizuje jednoduchý, úsporný a zovretý výraz.
V roku 2024 sa dočkal premiéry i veľkého ohlasu film palestínskeho režiséra Basela Adra No Other Land (Žiadna iná krajina). Sila umeleckých výpovedí palestínskych umelkýň a umelcov vo svete rastie, a časť z nej sa postupne dostáva aj k nám. O filme No Other Land, ale aj o tom, aké preklady palestínskej literatúry v poslednom čase vyšli, napísala Veronika Dianišková v ďalšej eseji z cyklu V skratke. Nazvala ju Palestínske umenie sa stáva hlasom všetkých utláčaných a my vám ju ponúkame v premiére vo vysielaní Rádia Litera.
Autorka programového týždňa: Veronika Hajdučíková
Foto /zdroj: CANVA /ZK
