Leto už uhrýza posledné časti koláča, ale ešte stále zostáva dosť času na prežívanie dobrodružstiev a ciest – skutočných, aj tých literárnych. Pri našich potulkách sme už počas prázdninových mesiacov zablúdili do Prahy, prešli sme Malými Karpatami, nechali sa unášať vlnami mora a v aktuálnom týždni vás pozývame schladiť sa v horúčavách na severe. Spoločnosť vám bude robiť slovenská spisovateľka žijúca a tvoriaca vo Fínsku – Alexandra Salmela a čítanie z jej románu Antihrdina. Do vysielania sme k téme zaradili napríklad pásmo Jany Rakšányiovej o Ingmarovi Bergmanovi, literárne pásmo Petera Kerlíka o fínskom epose Kalevala, reláciu Krajina kníh o diele Islanďana Jóna Kalmana Stefánssona – Tvoja neprítomnosť je tma, rozhlasovú hru nórskeho dramatika Henrika Ibsena Strašidlá, islandskú rozprávku Človekozver, ale aj pásmo Veroniky Dianiškovej o fínskej autorke Tove Jansson či dlho nevysielanú hru Márie Ďuríčkove na motívy fínskej ľudovej rozprávky, ktorú na Litere uvedieme po prvý raz.
Alexandra Salmela pochádza z Bratislavy, ale žije a tvorí vo Fínsku. Píše po slovensky, ale najmä po fínsky. Alexandra aktuálne patrí so svojou knihou 56, či? aj do výberu prvej desiatky ocenenia Anasoft litera 2024 a rovnako je nominovaná aj na cenu René. My vás od pondelka pozývame vypočuť si čítanie z jej utopistického románu s názvom Antihrdina, ktorý na Slovensku vyšiel v roku 2017. V réžii Júlie Rázusovej budete počuť Petra Himiča a Danu Košickú. Vysielame v piatich častiach počas celého týždňa.
V našom programe tiež nájdete pásmo o literárnej tvorbe veľkej osobnosti švédskej, ale i svetovej kinematografie, ktorého tri filmy získali Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Máme samozrejme na mysli Ingmara Bergmana. Autorka Jana Rakšányiová mu dala názov – Aby literatúra žila a dýchala. V réžii Róberta Horňáka okrem autorky relácie účinkujú Ladislav Chudík, Vladimír Minarovič, Anton Korenči, Szidi Tobias, Peter Marcin a Boris Zachar. V roku 1996 redakčne pripravila Dagmar Kinčeková.
Jedni sa v lete chystajú, obrazne, vyložiť si nohy a nerobiť nič, druhí sú v strese, lebo ich životné tempo je privysoké a boja sa oddýchnuť si. Leto sa môže niesť v znamení hektiky, ale tiež pohody. Aké zásady vyznával spisovateľ a filmár Peter Krištúfek, to sa dozviete z jeho zamyslenia s názvom Pravidlá leta. Interpretuje Radoslav Kuric. Redakčne v roku 2016 pripravil Egon Tomajko.
Epos Kalevala je základným dielom fínskej literatúry a svojimi nevšednými básnickými kvalitami sa radí k najcennejším skvostom svetovej literatúry. Elias Lönnrot v 19. storočí zachránil pred zabudnutím plody starej fínskej poézie, uchovávanej v ústnom podaní. Ľúbostné, magické, svadobné, pohrebné piesne a príslovia upravil do kompozične usporiadaného celku. Epos zahŕňa povesti, aj vienokarelské svadobné piesne. Prijmite pozvanie do Fínska a vypočujte si od utorka pásmo Kalevala Petra Kerlíka o tomto literárnom fenoméne. V réžii Igora Hrabinského účinkujú Ladislav Chudík, Karol Machata, Ida Rapaičová a Dušan Jamrich. Redakčne v roku 1985 pripravila Jana Hevešiová.
Nasleduje cyklus Krajina kníh, relácia bude tentoraz venovaná románu Tvoja neprítomnosť je tma, od islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona. Tak ako v predchádzajúcich knihách, aj v tejto hľadá Stefánsson odpovede na základné otázky: Existuje Boh? Je nejaký život po smrti? Z čoho máme radosť? Účinkujú Ľubica Pliešovská a Michal Ďuriš. Program je z roku 2023.
Oceňovaný autor Paavo Haavikko bol fínsky básnik a dramatik modernizmu päťdesiatych rokov 20. storočia. Je považovaný za jedného z najlepších tamojších spisovateľov. Na Litere si môžete vypočuť Haavikkove verše, ktoré prebásnila Daniela Hivešová a uvádzame ich pod názvom Cesta známou rečou. Recituje Vladimír Jedľovský. Réžiu mal Jaro Rihák.
Laponček Sampo – to je názov dlho nevysielanej rozprávkovej hry, ktorú podľa fínskej ľudovej rozprávky napísala pre rozhlas Mária Ďuríčková. Na Litere ju uvádzame od stredy a to vôbec po prvý raz, srdečne vás preto pozývame vypočuť si tento náš tip týždňa z vysielania. Pôvodnú hudbu zložil Ladislav Kupkovič, réžiu mal Oto Varečka. Hra je z roku 1967. Účinkujú Júlia Čunderlíková, Vladimír Durdík, Viera Bálinthová, Ľubomír Barák, Samuel Adamčík, Andrej Nemčok, Karol Skovaj, Peter Jezný a Karol Strážnický.
Nórsky spisovateľ a publicista Bjørnstjerne Bjørnson svojou tvorbou ďaleko prekročil hranice rodnej krajiny a už za svojho života sa stal svetovým autorom. Významnú úlohu v jeho živote zohrala novinárska činnosť. Ako predstaviteľ národa sa zaslúžil o to, že Nórsko získalo v roku 1905 štátnu samostatnosť. Bjørnson však bojoval proti nespravodlivosti kdekoľvek na svete a obhajoval jednotlivcov aj celé národy: Fínov, Ukrajincov, Poliakov, ale aj Slovákov. Jeho energické vystúpenie proti grófovi Apponyimu na mierovom kongrese v Mníchove si pripomenieme v pásme Jozefa Repka. V réžii Martina Bendika účinkujú Ivan Letko, Ján Valentík a Peter Rúfus. Relácia mala premiéru v roku 2002.
Fínsky filozof, mysliteľ a publicista Georg Henrik von Wright patrí k najvýznamnejším predstaviteľom severského kultúrneho kontextu. Vo svojom diele sa zaoberá otázkami vzťahu vedy, človeka, poznania a prírody. Ústredným bodom jeho premýšľania je problematika humanizmu a jeho miesta vo vývine ľudstva. Na Litere vám ponúkame ukážku z jeho eseje Humanizmus ako životný postoj napísanej v roku 1977, ktorá nadväzuje na von Wrightove celoživotné úsilie objasniť humanistický postoj v dejinách západnej kultúry. Preložil Milan Žitný. V réžii Viktora Lukáča číta Boris Farkaš.
Od štvrtka sme pre vás z rozhlasového archívu vybrali hru klasika nórskej dramatiky Henrika Ibsena – Strašidlá. Ide o drsný a neľútostný obraz rozkladu a narušenia ľudských vzťahov v spoločnosti. Hru preložil Ladislav Obuch a pre rozhlas ju upravil aj režíroval Štefan Korenči. Účinkujú Jana Lieskovská, Emil Horváth, Richard Stanke, Emília Vášáryová a ďalší. Hra je z roku 2007.
Sylvi Kekkonen, fínska spisovateľka a manželka bývalého fínskeho prezidenta Urha Kekkonena, v novele Amália rozpráva všedný príbeh ženy – vidiečanky, ktorá je pripútaná k svojmu gazdovstvu na brehu jazera mnohými silnými putami: sama pochádza zo susedného kraja, kde sa zaľúbila do paholka Taaviho a vzala si ho napriek otcovým protestom. Ale synova svadba a s ňou i napätý vzťah s nevestou spôsobujú, že mu napokon prenecháva gazdovstva, ktoré vlastnými rukami vybudovala a odchádza. Amália je majstrovskou ukážkou typickej severskej prózy. Úryvok z románu číta Mária Schlosserová. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2010.
Viete, že Tove Jansson - autorka známych príbehov o zvláštnych tvoroch, mumintroloch - písala aj brilantné poviedky pre dospelých? Príbehy o cestách, ostrovoch, o slobode, o medzigeneračných vzťahoch i o tom, ako príroda ovplyvňuje človeka. Fínska autorka sa narodila 9. augusta, pripomíname si tak jej 111. výročie. Tento deň sa vo Fínsku oslavuje aj ako Deň fínskeho umenia. V krajine sú vyvesené zástavy na počesť trvalého umeleckého odkazu Tove Jansson. Pásmo o tejto výnimočnej spisovateľke pripravila Veronika Dianišková. Poviedky vám budú čítať Ludmila Hodulíková a Dado Nagy. Program z roku 2020 počúvajte od piatku.
Následne vás zavedieme na Island. Podľa tamojšej ságy pripravil Štefan Moravčík pre rozhlas rozprávku s názvom Človekozver a vy si ju v interpretácii Borisa Farkaša a Božidary Turzonovovej nenechajte ujsť. Prajeme vám obrazotvorné počúvanie! Vyrobil Československý rozhlas v roku 1989.
Švédska prozaička a poetka dánskeho pôvodu Maria Wine sa narodila v roku 1912 a patrila k najvýraznejším literárnym osobnostiam Škandinávie. Tvoriť začala pod vplyvom svojho manžela, významného básnika, prozaika a esejistu Artura Lundkvista, s ktorým prežila 55 rokov spoločného života. Od svojho debutu v roku 1943 s názvom Vietor z temnôt vydala viac ako 30 kníh. Spolu s manželom navštívila v roku 1957 aj Slovensko. Za svoju tvorbu dostala viaceré ocenenia, vrátane Bellmanovej a Ferlinovej ceny. Výber z jej tvorby, ktorý uvádzame pod názvom Ruka a hnevu a lásky, preložil do slovenčiny Milan Richter. Recitujú Dagmar Bajusková a Helena Geregová.
Autorka programového týždňa: Veronika Hajdučíková
