Aj tentoraz budeme na Litere bádať v storočnej histórii Slovenského rozhlasu a predstavíme vám ďalších dvoch zo stovky ikonických rozhlasových tvorcov. Do aktuálneho výberu sme zaradili dve redaktorky – Ľubicu Šajdovú a Mirjanu Šišolákovú. Inšpiratívne a objavné počúvanie storočnicového Zlatého fondu Slovenského rozhlasu vám praje redaktor Marián Grebáč.
Ľubica Šajdová. Po absolvovaní štúdia estetiky a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začínala v našom rozhlase ako redaktorka Dobrého rána, neskôr pôsobila v Hlavnej redakcii vysielania pre deti a mládež, potom ako redaktorka v Literárnej redakcii a napokon ako šéfdramaturgička rodinného seriálu Králikovci. Po odchode do dôchodku s rozhlasom naďalej spolupracovala, pripravovala reláciu Ars litera. Pravidelne publikovala príspevky o kultúrnom dianí a rozhovory s významnými osobnosťami Slovenska v Literárnom týždenníku, Slovenských pohľadoch a ďalších. Viackrát získala ceny v rozhlasových žatvách a dvakrát cenu Krištáľový mikrofón v ankete Slovenského rozhlasu o naj moderátora. Slovenská akadémia vied jej udelila Cenu za celoživotné dielo v oblasti vedeckej žurnalistiky, a Literárny fond za celoživotné dielo v oblasti rozhlasového umenia.
Z jej tvorby pre vás vyberáme rozhlasové umelecko-publicistické pásmo Sólo pre viacero huslí, dva hlasy a jednu lásku s českým zoológom, cestovateľom, spisovateľom a zakladateľom českého safari, profesorom Josefom Vágnerom a Petrom Michalicom, jednou z najvýraznejších umeleckých osobností nášho hudobného umenia. Reláciu sme vysielali v roku 1991.
V poradí osemnástou osobnosťou v našej ikonickej stovke je redaktorka Mirjana Šišoláková, rodená Vrbacká. Po absolvovaní štúdia slovenčiny a srbochorvátčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila najskôr ako redaktorka v programovom časopise Rozhlas. V Slovenskom rozhlase začala pracovať v roku 1985 ako redaktorka, neskôr vedúca redakcie Literárno-hudobného vysielania Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež. Aj po odchode na dôchodok s rozhlasom autorsky spolupracovala. Pripravovala literárne pásma a rozhlasové dokumenty. Prekladala rozhlasové hry z češtiny a srbčiny a pripravila aj niekoľko dramatizácií próz zo svetovej literatúry. Je nositeľkou Ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasového umenia.
V roku 1997 autorsky pripravila fíčer Keď zvieratám pukali srdcia s podtitulom Sarajevské reminiscencie, pre ktorý si zvolila ťaživú tému vojny v Sarajeve. Obliehanie tohto mesta trvalo 1429 dní. Išlo o najdlhšie obliehanie v dejinách moderného vojenstva. Na mesto dopadalo denne okolo 329 granátov. Raz to bolo dokonca až 3 777! Boje si vyžiadali približne 11 000 ľudských životov a ďalších 50 000 ľudí bolo zranených. Táto vojna poznačila nielen ľudí, ale aj zvieratá. V rozhlasovom fíčri Mirjany Šišolákovej Keď zvieratám pukali srdcia z roku 1997 účinkujú Emília Vášáryová, Jozef Šimonovič a Ladislav Kubiš.
Program Zlatého fondu Slovenského rozhlasu počúvajte od nedele 15.3. do soboty 21. 3. 2026.
