Do storočnicového výberu sme tento týždeň zaradili redaktora a dokumentaristu Jána Bábika a historika umenia, spisovateľa, dramatika a redaktora Jozefa Lenharta. Pripravil redaktor Zlatého fondu Marián Grebáč.
Ján Bábik nastúpil do Slovenského rozhlasu v roku 1979 najprv ako redaktor literárnej redakcie a po roku 1995 ako vedúci redakcie umeleckodokumentárnej publicistiky. Pripravil okolo 250 literárnych a dramatických pásiem, dramatizácií z diel našej i svetovej literatúry a životopisných hier o osobnostiach kultúry a dejín. Je autorom štvordielneho cyklu rozhlasových dokumentov Múzy za mrežami o osudoch väznených slovenských spisovateľov. Za prvú časť cyklu získal hlavnú cenu na rozhlasovom festivale Prix Bohemia, Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti a Hlavnú cenu Literárneho fondu.
Päťdesiate roky dvadsiateho storočia (tento symbol krutosti a násilia) ešte stále nie sú v slovenskej literatúre dostatočne preskúmané. Ján Bábik sa podujal na túto neľahkú úlohu a pripravil voľný rozhlasový dokumentárny cyklus Zradení povstalci o povojnovom prenasledovaní protifašistických bojovníkov. V podstate každý vyšší povstalecký dôstojník, ak včas neemigroval, bol skôr či neskôr po roku 1948 prepustený z armády a mohol hovoriť o mimoriadnej priazni osudu, ak neskončil vo väzení, ale iba pri lopate. Minimálne ôsmi partizánski velitelia boli popravení, zastrelení pri úteku cez hranice alebo zomreli vo väzení.
My vás na Litere pozývame počúvať prvú reláciu z cyklu Zradení povstalci s názvom Armáda. História veru nepamätá, aby sa štát tak brutálne zachoval k bojovníkom za jeho slobodu, ako to urobil komunistický režim v povojnovom Československu. Jedným z postihnutých bol aj štábny kapitán Gustáv Neštiak, odsúdený v roku 1955 na 19 rokov. Túto neznámu a tragickú stránku povojnových osudov účastníkov SNP sa rozhodol jeho vnuk, Ján Bábik, priblížiť prostredníctvom dedovho denníka, spomienok i zvukových dokumentov z nášho archívu. V réžii Laca Keratu účinkujú Martin Kaprálik, Ladislav Konrád, Přemysl Boublík a autor Ján Bábik.
Ďalšou osobnosťou v našej ikonickej rozhlasovej stovke je historik umenia, spisovateľ, dramatik a rozhlasový redaktor Jozef Lenhart. Absolvoval štúdium vedy o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a po štúdiách pracoval ako reštaurátor a venoval sa ochrane pamiatok. Desať rokov bol v Slovenskom rozhlase redaktorom redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky. Pripravoval dokumenty, cyklické relácie Odkazy a autorsky aj reláciu Autor na dnes. Už ako debutant upozornil na seba rozhlasovou hrou Dom pre holuba, ktorá na piešťanskom festivale v roku 1991 získala hlavnú cenu. Pokúsil sa v nej o konfrontáciu starého sveta so svetom súčasného mladého človeka, ale bez zlomyseľnosti, irónie a zatracovania. Tejto línie sa držal aj v ďalších hrách.
Lenhart napísal aj scenár k televíznemu filmu Zlatý chlieb a libreto k muzikálu Bonviván o Františkovi Krištofovi Veselom. Je aj autorom divadelných hier. V roku 2015 mu Literárny fond udelil Cenu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasu.
V roku 1996 pripravil Jozef Lenhart fiktívny fíčer Pieseň pre Božieho syna o zbierke vianočných piesní Gašpara Drozda z Chrenovca. Fiktívny preto, lebo životopis tohto chrenovského rechtora vytváral zaujímavou metódou. Ako historik umenia rekonštruoval jeho život a dielo podľa textov piesní, ktoré náhodou objavili až v roku 1989, poznatkov z histórie a diel Antona Bernoláka, Juraja Fándlyho a Jána Hollého. Gašpar Drozd patril k drobným slovenským vzdelancom, u ktorého sa prepletajú osvietenecké idey s obrodeneckými snahami. Svojou prácou vyslovil spätosť s ľudom, z ktorého vyšiel. V relácii okrem autora účinkujú Matej Landl, Jozef Mistrík, Ladislav Kačic, Emil Trgiňa, Vladimír Gruska a Ivan Dubecký.
Aktuálne vydanie programového bloku Zlatý fond Slovenského rozhlasu s podtitulom 100 rokov, 100 ikonických rozhlasových tvorcov, počúvajte od 8.3. do 14.3. 2026.
