3. augusta 1926 sa z provizórneho štúdia vládnej budovy na Vajanského nábreží ozvali slová: „Tu Rádiožurnál Bratislava.” A odvtedy celých sto rokov náš rozhlas informoval, vzdelával, kultivoval a zabával. Za tými miliónmi hodín programu však stáli konkrétni ľudia – redaktori, dramaturgovia, režiséri, hlásatelia, moderátori, zvukoví majstri a technici, herci, hudobníci a mnohí ďalší. A z nich vám počas tohto jubilejného roka predstavíme sto ikonických rozhlasových tvorcov. Do prvého takéhoto výberu sme už tento týždeň zaradili publicistu, prekladateľa, autora literatúry faktu, dlhoročného rozhlasového redaktora Emila Benčíka a rozhlasového dramatika a dramaturga – Štefana Šmihlu. „Storočnicový” Zlatý fond Slovenského rozhlasu pripravuje Marián Grebáč.
Emil Benčík patrí medzi najproduktívnejších a najvšestrannejších rozhlasových tvorcov. Od roku 1971 bol celých dvadsať rokov šéfredaktorom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania. A tu sa pričinil o etablovanie nového rozhlasového žánru – fíčra, ktorý je zvukovou obdobou literatúry faktu. Z jeho iniciatívy sa 17 rokov vysielal úspešný rozhlasový rodinný seriál Čo nového, Bielikovci? Bol prvolezcom historického typu fíčra, v ktorom úspešne rekonštruoval prelomové dejinné udalosti a portréty významných osobností našej i svetovej histórie. Je tiež autorom rozhlasových poviedok, hier a dramatizácií.
Značnú časť Benčíkovej tvorby predstavujú literárne, dramatické a
životopisné rozhlasové pásma, ktorým dokázal dať pôsobivú a účinnú
umeleckú formu. Medzi približne sto päťdesiatimi je aj fíčer z roku 1999 s názvom A duša slobodná umkne k hviezdam - posledných dňoch života básnika Pavla Országha Hviezdoslava - ktorý si vypočujete na Litere. V réžii Viery Weidlerovej účinkujú Elo Romančík, Zdena Gruberová, Ladislav Chudík, Karol Machata, Vladimír Minarovič a Jozef Šimonovič.
Druhou osobnosťou v našej ikonickej stovke je Štefan Šmihla. Po skončení štúdia na pražskej Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení prijal angažmán do Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici, kde sa ako bábkoherec úspešne presadil. Ale čoskoro sa presadil aj ako režisér, autor scenárov a prekladateľ hier. Spolupracoval tiež s televíziou a vytvoril viaceré autorské bábkové hry.
V roku 1977 nastúpil do Československého rozhlasu – štúdia Banská Bystrica, v ktorom pôsobil bezmála dvadsaťpäť rokov, najprv ako redaktor, neskôr dramaturg, a napokon ako vedúci literárno-dramatickej redakcie. Debutoval básnickou zbierkou Jazda na hojdacom koni. Jeho prvá rozhlasová hra Sny sú aj temné získala na siedmom Festivale rozhlasových hier v roku 1981 v Piešťanoch prémiu za autorský debut. Vysielali ju aj v Nórsku, Poľsku a Maďarsku. Stala sa podkladom pre scenár filmu Mŕtvi učia živých režiséra Martina Hollého mladšieho. A tam to neskončilo, na Šmihlovom tvorivom konte nasledovali ďalšie oceňované rozhlasové hry.
Hra Desiaty thermidor alebo Koniec revolúcie sa odohráva v čase francúzskej buržoáznej revolúcie, ale tým, že pojednáva o strate morálky, etických hodnôt v zápase o postavenie a moc, je stále výsostne aktuálnou aj v súčasnosti. Aj preto si ju na Litere pustíme. Hru Štefana Šmihlu naštudoval a nahral režisér Ján Fakla v roku 1992. Účinkujú v nej Ladislav Chudík, Boris Farkaš, Ivan Romančík, Andrej Hryc, Štefan Kožka, Vladimír Durdík, Juraj Predmerský, Ján Géc, Ján Valentík, Július Paluš a členovia rozhlasovej dramatickej družiny.
Ilustračná snímka zdroj: STVR, ZK/ Canva
