Zlatým vavrínom tento týždeň ovenčíme prvú rozhlasovú stereohru Karola Jančoška Ultimátum. Medzi Zlaté momenty sme zaradili výročia dvoch dátumov, ktoré pripadli na 10. a 11. januára. Ide o výročia narodenia a úmrtia tvorcu textu našej štátnej hymny, básnika Janka Matúšku.
Karol Jančošek po absolvovaní dramaturgie a divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pracoval ako dramaturg nášho rozhlasu v Košiciach, od roku 1958 až do roku 1989, do svojej predčasnej smrti. Okrem toho prekladal hry z ruštiny, poľštiny, francúzštiny a češtiny. Písal aj televízne scenáre. Časopisecky publikoval svoje básne. V roku 1980 mu udelili Cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za rozhlasovú tvorbu. Jančoškova hra Ultimátum je prvou slovenskou stereofonicky vysielanou hrou a získala Hlavnú cenu na 4. Festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch v roku 1975. Hlavným hrdinom je riaditeľ podniku, ktorého sa snažia zosadiť. On sa však nedá a v kancelárii si spomína na minulosť. Vtedy ako veliteľ povstaleckej skupiny tiež neustúpil a oplatilo sa to. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú Karol Machata, Soňa Valentová, Viliam Záborský, Gustáv Valach, Leopold Haverl, Ivan Rajniak a ďalší.
Medzi Zlaté momenty sme tentoraz zaradili 205. výročie narodenia a 149. výročie úmrtia autora textu našej štátnej hymny. Janko Matúška sa narodil 10. januára 1821 a zomrel 11. januára 1877 v Dolnom Kubíne. 7. februára 1849 musel utiecť pred väzením z Dolného Kubína do Mutného na hornej Orave. Spolu s dvoma priateľmi, Samuelom Novákom a Jánom Bencúrom, utekali nocou na saniach ťahaných koňmi cez horský priesmyk Príslop do Mutného. Maďarskí vojaci ich vypátrali v tajnom úkryte pod Pilskom, v horárni Ondreja Muržica.
Historik a spisovateľ Peter Huba to vo svojom historickom románe Pokiaľ Tatra stojí opisuje takto: „Ondrej Muržic ich zadychčaný pribehol varovať: „Vojaci, vojaci!“ Nebolo treba nič vysvetľovať. Bežali opreteky, no po niekoľkých minútach Bencúr s Matúškom zastali. Zdalo sa im, že majú husárov za chrbtom a treba si rýchlo hľadať úkryt v hore, v hlbokom snehu. Začali si v ňom hrabať jamy. Po studenej noci našiel Janka Matúšku horár Ondrej Muržic v žalostnom stave. Ani tá najlepšia opatera, ani zelinky nezabránili zápalu pľúc. Vyše roka sa liečil len tu, v Mutnom.“
Trvalo dlho, kým sa vôbec mohol postaviť na nohy. Nikdy sa z tej ťažkej choroby nespamätal. Poznačila ho na celý život. A keď k tomu prirátame sklamania z neúspešných výsledkov Slovenského povstania rokov meruôsmych, pochopíme, prečo sa Matúška uzavrel do seba a druhá polovica jeho života bola v príkrom kontraste s rokmi mladosti naplnenými činorodosťou.
Viac a podrobnejšie sa o živote a diele Janka Matúšku dozviete z rozhlasového pásma literárneho vedca, básnika a kulturológa Júliusa Lomenčíka, ktoré pripravil v roku 2001. Účinkujú: Mariana Barčáková a Ján Haruštiak. Vysielame pod názvom Janko Matuška - Tvorca štátnej hymny.
Zlatý fond Slovenského rozhlasu počúvajte od nedele 11.1. do soboty 17.1. 2026
Foto: wikipedia.org
