Ďalšie vydanie našej rubriky Zlaté vavríny, venovanej oceneným rozhlasovým hrám v priebehu vekov, venujeme Jozefovi Lenhartovi a jeho hre pre mládež Dom pre holuba, ktorá je, podľa profesorky Marty Žilkovej, o tom, „že do príbehu vstupuje stará Bratislava a odkrýva miestami až exoticky pôsobiaci život mestského obyvateľstva so svojimi zákonitosťami, pravidlami, zvyklosťami a otvára priestor pre konfrontáciu starého sveta so svetom súčasného mladého človeka, ale bez napätí, zlomyseľnosti, irónie a zatracovania.“
Táto hra zvíťazila na piešťanskom Festivale rozhlasovej hry v Piešťanoch v roku 1991.
Jozef Lenhart absolvoval štúdium vedy o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôvodne pracoval ako reštaurátor a venoval sa ochrane pamiatok. V Slovenskom rozhlase pôsobil ako redaktor redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky. Pripravoval rozhlasové dokumenty, cykly relácií Odkazy a Autor na dnes a autorsky aj reláciu Impulzy. Je autorom početných rozhlasových rozprávok a rozhlasových hier pre dospelých i mládež. Napísal scenár k televíznemu filmu Zlatý chlieb a libreto k muzikálu Bonviván o Františkovi Krištofovi Veselom. Je tiež autorom divadelných hier. Knižne vydal zbierku povestí Čierne zlato a román Legenda o Cinke Panne. Je nositeľom Ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasového umenia.
Vypočujte si rozhlasovú hru pre mládež Jozefa Lenharta Dom pre holuba, aj keď ste už o čosi dospelejší, lebo aj téma, aj jej režijná realizácia stoja zato. V réžii Viktora Lukáča účinkujú: Marián Geišberg, Mária Prechovská, Helena Geregová, Zdena Studenková, Emil Horváth mladší, Ivan Krivosudský, Vlado Müller, Magda Paveleková, Štefan Figura, Eva Krížiková, Naďa Kotršová a Juraj Predmerský. Dramaturgom tejto hry bol Ján Uličiansky, ktorý by sa 29. októbra dožil veku 70 rokov.
Medzi Zlaté momenty sme tentoraz zaradili Pamiatku zosnulých, ktorú si pripomíname každoročne 2. novembra. História tohto sviatku siaha do raného stredoveku. V roku 998 svätý Odilo, opát z benediktínskeho kláštora Cluny vo Francúzsku, ustanovil 2. november ako deň modlitieb za zosnulých mníchov. Tento zvyk sa rozšíril po celej Európe a neskôr sa stal súčasťou katolíckej cirkvi. Dušičky majú aj pohanské korene – v predkresťanských kultúrach sa verilo, že duše mŕtvych sa v určitých obdobiach roka vracajú na zem a že im treba vzdať úctu, aby sa predišlo ich hnevu. Tento sviatok je teda nielen o úcte k minulosti, ale aj o pripomienke našich koreňov a hodnôt, ktoré si nesie každý z nás.
My si „Dušičky“ pripomenieme umelecko-publicistickým pásmom Emila Benčíka Po dobrom živote dobrá smrť z roku 1996. Hovorí o posledných chvíľach ľudského života a o dôstojnom odchode z neho. V réžii Martina Kákoša účinkujú Soňa Ulická, Ivan Laca, Vladimír Minarovič, Miroslav Trnavský a doktorka Križanová, primárka Oddelenia paliatívnej starostlivosti Národného onkologického ústavu.
„Čas nášho života je ohraničený dvomi bodmi: narodením a smrťou. Život je krátky a smrť dlhá. Dĺžku života však netreba merať prežitými rokmi, ale dobrými skutkami. Aj krátky čas žitia je dosť dlhý na to, aby sme ho naplnili dobrotou a láskou“, hovorí autor Emil Benčík.
Zlatý fond Slovenského rozhlasu počúvajte na Litere od nedele 2.11. do soboty 8.11. 2025
