Dušan Dušek sa narodil 4. januára 1946 v Gbelciach a absolvoval štúdium geológie a chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval však ako redaktor vo vydavateľstve a v časopisoch. Od roku 1979 sa venoval výlučne literárnej tvorbe a zároveň vyučoval scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení. Knižný debut mu vyšiel v roku 1972. Dušek sa venuje prevažne písaniu literatúry pre dospelých a písaniu poviedok, ale píše aj pre deti a mládež. Vo svojich dielach sa vracia k témam detstva, domova, dediny, príbuzenských či medziľudských vzťahov.
O sebe povedal veľmi stručne toto: „Sú to reči a rečičky, čo som dostal do daru, vošli mi do ucha a blúdili v tele spolu s obrázkami ľudí a krajiny, až sa premenili na atrament v mojom guľôčkovom pere.“
Podľa literárnej kritiky Dušan Dušek vo svojej tvorbe spája svet fantázie, eufórie, naplnenia a ľudského prebytku so svetom na opačnom póle. Má porozumenie pre jemné aj drsné paradoxy ľudskej existencie. Patrí sem pohľad na starobu, partnerské vzťahy, vzťahy detí a rodičov, napätie medzi časom minulosti a ilúziou prítomného času.
Porovnajme si povedané s príbehom rozhlasovej hry Dušana Dušeka Muchy v zime, ktorá je sondou do nemilosrdného a bezohľadného vzťahu mladých manželov, o strate vzájomnej úcty, nezáujme o druhého partnera, neochote obetovať sa či ustúpiť. Spolužitie lekárky Eji a jej partnera Kika komplikuje rozdielnosť pováh i životného rytmu, do života im navyše vstupujú pacienti. Dušan Dušek, ako vo väčšine svojich próz, aj tu pracuje s lyrickými metaforami a postupmi, čo inšpirovalo režiséra Viktora Lukáča k experimentu s rozhlasovým rozprávaním. Vypočujte si v rubrike Zlaté vavríny hru, ktorá zvíťazila nielen na piešťanskom festivale v roku 1993, ale rok predtým získala špeciálnu cenu na festivale Prix Italia v Parme. Účinkujú: Helena Geregová, Boris Farkaš, Mária Prechovská, Vlado Müller, Viera Topinková a Oľga Vronská.
Medzi Zlaté momenty sme tentoraz zaradili udalosť, ktorá sa udiala pred 120 rokmi – 19. októbra 1905 sa narodila literárna historička, prekladateľka a účastníčka SNP Alžbeta Gwerková-Göllnerová. Spočiatku sa zaoberala staršími slovenskými dejinami v období reformácie, neskôr sa venovala hungaristike. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku, prekladala diela z novšej maďarskej literatúry. V neskoršom období sa venovala výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny popredných slovenských spisovateľov. Bola aktivistkou a funkcionárkou spolkov a ženského hnutia na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová bola účastníčkou SNP a pre svoj židovský pôvod bola tiež rasovo prenasledovaná. Dňa 10. novembra 1944 ju nacisti v Banskej Bystrici zatkli a 18. decembra ju spolu s ďalšími väzňami popravili v protitankových zákopoch pri Kremničke.
Alžbeta Gwerková-Göllnerová bola autorkou a hlavnou editorkou obsiahlej 600-stranovej knihy Žena novej doby, ktorú skonfiškovali a zakázali. V úvodnom slove píše nadčasové slová, ktoré je dôležité pripomenúť: „Tvrdíme o sebe, že sme demokratickým národom. Ale keď sa zamyslíme nad týmto tvrdením a uvedomujeme si pravý obsah demokracie, poznávame, že síce máme možnosti byť demokratmi, ale že sme ešte veľmi vzdialení tomuto ideálu, na ktorého základoch bol založený náš štát. Ústava sama demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdokonalejšie a najdôslednejšie uviedli v život.“ Tento múdry citát si vypočujete aj závere relácie Fenomény o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej, ktorú v roku 2022 pripravila redaktorka Zuzana Golianová spolu s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou a dokumentaristkou Annou Gruskovou.
Rubriky Zlaté vavríny a Zlaté momenty môžete na Litere počúvať od nedele 19. októbra do 25. októbra.
Zdroj fotografie: Archív Banského múzea v Banskej Štiavnici
