Ďalšie vydanie našej rubriky Zlaté vavríny, venovanej oceneným rozhlasovým hrám v priebehu vekov, venujeme spisovateľke, dramatičke, scenáristke, autorke kníh pre deti a mládež Pavle Kováčovej. Narodila sa 10. decembra 1931 v slovinskej Ľubľane. Od roku 1944 však žila na Slovensku. Pôsobila v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve v Rusovciach, neskôr pracovala v Matici slovenskej.
Debutovala v roku 1971 prózou Danka z Gaštanového nábrežia, po ktorej nasledovali ďalšie knihy pre deti a mládež. Doménou jej tvorby sa však stala rozhlasová hra. Uviedla sa v roku 1974 hrou pre deti Brat Čolo, potom nasledovali ďalšie rozhlasové hry pre mládež. Jej divadelnú hru Diagnóza domov uviedla činohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Venovala sa prekladateľskej činnosti zo slovinčiny pre vydavaľstvo Mladé letá. Pavla Kováčová zomrela 11. apríla 2014 v Martine.
Jej rozhlasový debut, hra Brat Čolo sa vysielala v roku 1974 v celoštátnej prehliadke pôvodných rozhlasových hier pre deti a mládež a získala cenu slovenských poslucháčov. V Rozhlasovej žatve v tom istom roku jej pribudla 1. cena. A o rok neskôr získala Hlavnú cenu na štvrtom Festivale rozhlasovej hry v Piešťanoch.Hoci má táto hra už viac ako polstoročie, prekvapuje svojou aktuálnosťou. Veď hľadanie blízkosti, túžba vyrovnať sa staršiemu súrodencovi, preniká do duše dospievajúcich rovnako dnes ako kedysi.
Hru Pavly Kováčovej - Brat Čolo - naštudovala a režírovala Viera Weidlerová. Účinkujú: Mária Kráľovičová, Gustáv Legéň, Igor Knězek, Rudolf Žákovský, Ľuboš Mikulský, Ľubomír Barák, Pavol Mikulík, Emil Fillo, Stano Dančiak, Ľubo Roman a Vlado Kostovič.
Medzi Zlaté momenty Zlatého fondu Slovenského rozhlasu sme tentoraz zaradili spomienku na jedného z najuznávanejších a zároveň najrozporuplnejších slovenských prozaikov, na Rudolfa Slobodu, ktorého celoživotná tvorba predstavuje v slovenskej literatúre svojrázny fenomén.
Narodil sa 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi. Po neukončených štúdiách filozofie na Filozofickej fakulte v Bratislave vystriedal viacero povolaní. Pracoval ako baník i stavebný robotník, ako vydavateľský redaktor i dramaturg Slovenskej filmovej tvorby, aj ako odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Od roku 1988 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Zomrel 6. októbra 1995 v Devínskej Novej Vsi.
Sloboda ukončil svoj život samovraždou na vrchole slávy i tvorivého života, v čase, keď ho slovenská kultúrna obec vnímala už aj ako úspešného dramatika. Jeho inscenácie Armagedon na Grbe a Macocha patrili k najnavštevovanejším divadelným predstaveniam. Neznášal cestovanie, no v hlave obehol celý svet. Zobral si manželku trpiacu na schizofréniu, býval s ňou i dcérou skromne v záhradnom domčeku v Devínskej Novej Vsi, kde márne túžil po uznaní domácich a životom ho sprevádzal alkohol. No svoju originálnu pečať vtisol pod viac ako dve desiatky kníh, dve divadelné hry a viacero filmov. Ako excentricky žil, tak aj excentricky zomrel.
V roku 2023 pripravila redaktorka Jana Hevešiová v rámci cyklu Zlaté rybky pásmo o živote a diele spisovateľa Rudolfa Slobodu, ktorý pred tridsiatimi rokmi prehrall boj s vlastnými démonmi.
Hosťom relácie je spisovateľ Dušan Dušek a autorka sa sústredila na Slobodov prvý ponovembrový román Krv a jeho posledný román Jeseň. O Krvi Sloboda napísal:„Román Krv som písal rýchlo. Snažil som sa opísať duševný stav úradníka, zamestnanca kultúry, ktorý po novembri 1989 zistil, že je odpísaný, odstavený. Komunistický režim považoval za normálny, stabilný, nevyvrátiteľný. Nová doba, jar 1990 zaútočí na jeho ilúzie a starý pán predsa zapochybuje o svojom živote a povolaní, kde jeho povinnosťou bolo budovanie slovenskej kultúry. Nemal najmenšie pochybnosti o tom, že naša kultúra je v poriadku, nechápal, načo nám bola revolúcia.“
Zlatý fond Slovenského rozhlasu počúvajte od nedele 5.10. do soboty 11.10. 2025.
Foto: archív
