Básnika, literárneho historika, prekladateľa a esejistu Milana Rúfusa často nazývali básnikom ticha, hoci jeho hlas znel nahlas. Patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej poézie v moderných slovenských dejinách a mal zásadný podiel na formovaní modernej slovenskej poézie. Veď jeho básnické zbierky vychádzali v desaťtisícových nákladoch, jeho dielo prekročilo hranice Slovenska, bolo preložené do vyše dvadsiatky jazykov. Trikrát bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Súčasťou slovenskej literárnej scény bol Milan Rúfus celé polstoročie, debutoval v roku 1956 zbierkou Až dozrieme. Od svojho debutu napísal viac ako 20 básnických zbierok, desať kníh pre deti vrátane úspešných a opakovane vydávaných Modlitbičiek – lyrických miniatúr inšpirovaných kresťanskými modlitbami. Zvony ako dôležitá zbierka povojnovej poézie spoluutvárali literárnu situáciu konca šesťdesiatych rokov a dotvárali aj literárny profil autora. Básnický triptych – Báseň a čas, Vernosť a Ako stopy v snehu – spracúva motívy detstva, starnutia, dobra a zla v človeku i zmyslu bytia. Knižkou Ako stopy v snehu Rúfus uzavrel svoju polstoročnú básnickú kariéru. Vtedy napísal:
Rúfus vo svojich básňach oslovoval čitateľov jednoduchosťou a pokorou, s akou písal o večných témach – pravde, kráse, domove a láske. Za svoje dielo dostal Milan Rúfus nespočetné množstvo ocenení. Zomrel 11. januára 2009, krátko po dosiahnutí veku 80 rokov.
V Rádiu Litera vám v rubrike Zlatí klasici ponúkneme experimentálnu stereokompozíciu z veršov Milana Rúfusa pod názvom A prijmi podané z roku 1983 v interpretácii Gustáva Valacha, Ladislava Chudíka, Evy Večerovej, Jozefa Šimonoviča, Dariny Vašíčkovej, Márie Breinerovej-Mačákovej a Vladimíra Minaroviča. Autorsky a režijne pripravil Vladimír Rusko.
Hlas, ktorý sme tento týždeň vytiahli z nášho archívu patrí hercovi, recitátorovi a pedagógovi Viliamovi Záborskému, ktorý má na svojom konte stodvadsaťpäť hereckých postáv, hral v dvadsiatich piatich filmoch a vo vyše päťdesiatich televíznych inscenáciách.
Viliam Záborský sa výrazným spôsobom podieľal na profilovaní prvej slovenskej scény a patril medzi zakladateľov slovenského recitačného umenia. K divadlu sa dostal práve vďaka recitácii. Významná bola aj pedagogická činnosť Záborského. Vyučoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, na Vysokej škole múzických umení, kde bol vedúcim katedry herectva a napokon dekanom divadelnej fakulty. Bol členom Ortoepickej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, lektoroval knihu Ábela Kráľa Pravidlá slovenskej výslovnosti.
Na Litere si pripomenieme v rubrike Zlaté hlasy interpretačné umenie Viliama Záborského v relácii Stretnutie s umením, ktorú v roku 1974 pripravili Peter Štilicha a Marián Chuda.
Rubriku Zlatý fond Slovenského rozhlasu vysielame od nedele 28.9. do soboty 4.10. 2025.
Foto/ zdroj - archív
