Zlatým vavrínom tento týždeň ovenčíme rozhlasovú hru Slava Kalného Čierny bocian, ktorá získala v roku 1989 Hlavnú cenu na prvom Festivale rozhlasovej hry v Piešťanoch. Medzi Zlaté momenty sme zaradili udalosť, ktorá sa udiala 22. septembra pred 214 rokmi – v Rakši sa narodil Michal Miloslav Hodža.
Publicista, autor kníh literatúry faktu, rozhlasový dramatik a dramaturg Slavo Kalný bol v 60tych rokoch šéfredaktorom nekonformného denníka Smena. V rámci takzvanej normalizácie musel z novín odísť. Neskôr pôsobil v rozhlase, ale nesmel vystupovať pod svojím menom. Pod pseudonymom Karol Ilavský sa zaradil medzi úspešných rozhlasových dramatikov. Napísal dve desiatky rozhlasových hier, z ktorých viaceré získali ocenenia na festivaloch a vysielali sa aj v zahraničí. Písal aj umelecko-dokumentárne pásma, v ktorých poslucháčom približoval svetové osobnosti z oblasti pedagogiky, filozofie, vedy a politiky. Slavo Kalný je aj autorom viacerých kníh literatúry faktu.
Rozhlasová hra Slava Kalného Čierny bocian získala v roku 1989 Hlavnú cenu na jedenástom Festivale rozhlasovej hry v Piešťanoch. Tento ojedinele sa vyskytujúci vták, ktorý pre ľudskú zlobu nenájde svoj domov a preto radšej zomiera, symbolizuje v Kalného hre osud starého antikvára Beskyda, ktorý hľadá v Košiciach obsadených horthyovskými vojskami druhý domov. Bezmedzná viera tohto dobrého človeka v ľudí, v ich dobro, v možnosť ich nápravy a zmeny aj prostredníctvom literatúry, však narazí a on svoj boj s nastupujúcim fašizmom prehráva. Hlavná myšlienka hry o premene labilných charakterov a nemennosti ľudí, ktorí sa nedajú zlomiť ani v zlých časoch, má zasa nadčasovú aktuálnosť.
V rozhlasovej hre Čierny bocian u roku 1987 v réžii Petra Jezného účinkujú: Karol Machata, Eva Krížiková, Oľga Zöllnerová, Hana Letková, Július Vašek, Ivan Romančík, Stano Dančiak, Vlado Černý, Zita Furková, Roman Donský, František Obžera, Ria Páldiová, Darina Vašíčková, Soňa Ulická a Hana Kostolanská.
Medzi Zlaté momenty sme tentoraz zaradili dvestoštrnáste výročie narodenia Michala Miloslava Hodžu, spolukodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, mesianistu, básnika a zakladajúceho člena Matice slovenskej.
Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši. A na svoje 42. narodeniny, teda v roku 1853, začal písať Matoru – básnické dielo až gigantických rozmerov – 20 400 veršov. Hodža dodnes nie je docenený, hoci patrí k najvýznamnejším osobnostiam a ideológom slovenského národného hnutia, hneď popri Štúrovi, Hurbanovi, Daxnerovi a Franciscim. Bola to práve Hodžova fara, kde sa spísal prvý politický dokument Slovákov Žiadosti slovenského národa a bol to Hodža, ktorý venoval svoje diela slovenskému jazyku, bez ktorého je politická identita Slovákov nemysliteľná. Hodžovou zásluhou sa pôvodný štúrovský fonetický princíp skombinoval s etymologickým a v dodatočnej úprave Martina Hattalu platí táto hodžovsko-hattalovská norma spisovnej slovenčiny až dodnes.
Pripomeňme si podrobnejšie údaje o živote a diele tohto významného jazykovedca, básnika a politika v relácii, ktorú sme v roku 2012 vysielali v rámci cyklu Autor na dnes. Rozhlasový medailón venovaný Michalovi Miloslavovi Hodžovi autorsky pripravila Mária Samuhelová. Účinkujú Eva Tkáčiková a Alfréd Swan. Réžia Róbert Šedivý.
Zlatý fond Slovenského rozhlasu vysielame od 21.9 do 27.9. 2025.
