Súčasťou Zlatého fondu Slovenského rozhlasu budú tento týždeň rubriky Zlaté vavríny a Zlaté momenty. Zlatým vavrínom ovenčíme rozhlasovú hru Zuzany Jánskej Rádio Labyrint, ktorá získala v roku 1993 Hlavnú cenu na 13. Festivale rozhlasovej hry v Piešťanoch, a to v kategórii hier pre deti a mládež. Medzi Zlaté momenty sme zaradili udalosť, ktorá sa udiala pred 81 rokmi – 12. septembra 1944 vzniklo Frontové divadlo. O výber sa postaral Marián Grebáč.
Rubriku venovanú oceneným rozhlasovým hrám v priebehu vekov, venujeme autorke Zuzane Jánskej, ktorá predstavuje vo vývine rozhlasovej hry tzv. alternatívny prúd - ten narúša vžité tvorivé postupy. Jej hra Rádio Labyrint vzbudila vášnivé debaty o tom, či vôbec patrí do kategórie hier pre mládež. Napokon však táto hra zvíťazila na piešťanskom festivale v roku 1993, čím sa vlastne oficiálne otvorila cesta tomuto novému smerovaniu. Nastupujú autori ako Tomáš Horváth, Laco Kerata a Viliam Klimáček. Profesorka Marta Žilková v knihe Výhry a prehry mediálnej drámy konštatuje, že v oblasti rozhlasovej hry pre mládež sa od tých čias smelo experimentuje, využíva sa tendencia k inakosti, uplatňuje sa variabilnosť, voľnosť obsahu a formy, odvaha tvorcov riskovať, čo sú črty, ktoré zodpovedajú adresátovi hry pre mládež.
Hra Rádio labyrint, je autorkina druhá pôvodná rozhlasová hra. Režisér Ivan Predmerský tiež narušil zaužívané realizačné postupy a do úloh účinkujúcich obsadil okrem hercov Jána Galloviča, Stana Krála a Martina Kaprálika aj moderátorku Ivetu Paškovú (dnes Malachovskú), dramaturgov Milana Materáka a Milana Frola, redaktorov Jána Bábika, Stanislava Gurku a Vladimíra Nosáľa. Ďalej účinkovala Kristína Kolcová. Vypočujte si túto nápaditú hru, aj keď ste už vyrástli z mládežníckych rokov. Stojí to za to.
V druhej rubrike sa vrátime k udalosti, ktorá sa stala pred 81. rokmi – 12. septembra 1944. Frontové divadlo vtedy založil herec a režisér Andrej Bagar, po vynútenom odchode zo Slovenského národného divadla, keď musel opustiť aj Martin a koncom augusta 1944 sa presunul do Banskej Bystrice. Desaťčlenný kolektív umelcov fungoval presne 42 dní a dokázal odohrať dve až tri predstavenia denne na rôznych miestach Slovenska. Frontové divadlo svojimi aktivitami vysvetľovalo miestnym obyvateľom ciele povstania a vojakom prinášalo rozptýlenie a povzbudenie v neľahkom období vojny. Herci hrali v povstaleckých nemocniciach, poľných lazaretoch, na improvizovaných pódiách vo výcvikových priestoroch, v hostincoch, ale často aj na lúke pod holým nebom. Prvé predstavenie odohralo Frontové divadlo 15. septembra 1944 v Harmanci a posledné 26. októbra toho roku na Starých Horách.
Členovia Frontového divadla sa podieľali aj na vysielaní Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Viacerých členov Frontového divadla za ich činnosť vtedajší totalitný režim perzekvoval. František Zvarík a Andrej Vandlík sa dostali na istý čas do väzenia a Eugen Medek skončil v koncentračnom tábore. Redaktor Fedor Mikovič a režisér Ladislav Hyža pozvali v roku 1971 do Richtárovej doliny pri Starých horách bývalých hercov Frontového divadla, aby si zaspomínali na účinkovanie v bojových podmienkach povstaleckého roku 1944. Prajeme obohacujúce počúvanie!
foto: Divadelný ústav
