Bukovčanov „Takmer božský omyl“ i spomienka na obete hôr

Bukovčanov „Takmer božský omyl“ i spomienka na obete hôr

V Zlatých vavrínoch sa od nedele objaví rozhlasová sci-fi komédia Ivana Bukovčana Takmer božský omyl. A v rámci rubriky Zlaté momenty si vypočujete pásmo o cintoríne pod limbami, pri Popradskom plese, ktorý je pietnym miestom pripomínajúcim obete hôr.

Zlatý vavrín pomyselne položíme na hlavu publicistu, dramatika, filmového dramaturga a scenáristu Ivana Bukovčana. Od svojho nástupu na Kolibu v roku 1948 sa Bukovčan podieľal na tvorbe literárnych adaptácií, ale aj vlastných námetov. V roku 1951 vytvoril scenár k filmu Kamaráti moji z obdobia Slovenského národného povstania. Ďalším Bukovčanovým scenáristickým počinom je prvý slovenský farebný film z roku 1953 Rodná zem, ktorý oslavuje ľudovo-umeleckú tvorivosť národa. Vo filme Zvony pre bosých znovu prispel k zmene pohľadu na vojnové hrdinstvo, a to v príbehu dvoch partizánov, ktorí sú zároveň hrdinami aj vinníkmi. V roku 1970 dosiahol film Medená veža výrazný divácky úspech, a zároveň sa stal prvým dielom Bukovčanovej takzvanej horskej trilógie a tak už o rok na to vzniká Orlie pierko a následne Stratená dolina. V poslednom tvorivom období sa Bukovčan zaoberal mnohými základnými otázkami mravného poslania človeka a jeho existenciou. Z tohto obdobia je aj jeho rozhlasová sci-fi komédia Takmer božský omyl o vážnych otázkach etiky, morálky a svedomia. Hra získala v roku 1971 Hlavnú cenu na 2. Festivale rozhlasovej hry v Piešťanoch.

My vám ju ponúkame v réžii Dušana Zimena. Účinkujú Karol Machata, Martin Gregor, František Dibarbora, Jozef Kroner, Eva Krížiková, Mária Úradníčková, Vladimír Durdík, Eduard Bindas, Dušan Blaškovič a Oldo Hlaváček. Zaujímavosťou je, že táto hra má aj podobu televízneho filmu, ktorý v roku 1985 podľa scenára I. Bukovčana nakrútil režisér Pavol Haspra.

Medzi Zlaté momenty sme tentoraz zaradili udalosť, ktorá sa stala pred 85 rokmi, kedy 11. augusta otvorili vo Vysokých Tatrách, pri Popradskom plese, symbolický cintorín, ktorý je pietnym miestom pripomínajúcim obete hôr. Jeho mottom je: „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.“ Od roku 1970 je symbolický cintorín zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Na symbolickom cintoríne sa nachádza už vyše 400 tabuliek s menami ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách a v iných svetových horstvách.

Emil Benčík sa o obetiach vysokých hôr a práci horských záchranárov rozprával v roku 1993 s členmi Horskej služby: Pavlom Rajtárom, Jurajom Bobulom, Tiborom Nosianom a Štefanom Zavackým a o symbolickom cintoríne pripravil fíčer s názvom Cintorín pod limbami. V réžii Evy Galandovej účinkujú Peter Marcin, Anna Okapcová, Ján Valentík a Miroslav Trnavský.

Zlatý fond Slovenského rozhlasu vysielame na Litere od nedele 10.8. do soboty 16.8. 2025.

Foto: TASR

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame