Spomienka na prvú svetovú vojnu

Zlatým vavrínom tento týždeň ovenčíme rozhlasovú hru Jána Štepitu Muž na teplej žule  a medzi Zlaté momenty sme zaradili udalosť, ktorá sa udiala pred stojedenástimi rokmi – práve vtedy sa začala Prvá svetová vojna, ktorá zmenila geopolitické usporiadanie sveta.

Ďalšie vydanie našej rubriky, venovanej oceneným rozhlasovým hrám v priebehu vekov, venujeme autorovi početných rozhlasových hier, prozaikovi a dlhoročnému pedagógovi Jánovi Štepitovi. Narodil sa 19. novembra 1932 v Pribyline. Od roku 1974 písal scenáre pre malé javiskové formy a uverejňoval ich v časopise Javisko. Od roku 1980 sme mu v Slovenskom rozhlase odvysielali dvadsaťštyri rozhlasových hier, viacero humoristicko-satirických a literárnych pásem. Ján Štepita je autorom aj viacerých divadelných hier. Vydal knihy poviedok Poviedky neskorého leta a Muž s drozdom na pleci. Zomrel 8. júna 2017 vo veku 85 rokov.

Z tých dvadsiatich štyroch rozhlasových hier Jána Štepitu získala hra Muž na teplej žule na 18. Festivale rozhlasových hier v Bojniciach v roku 2003 Hlavnú cenu. A k tomu navyše aj Cenu mesta Bojnice a Hlavnú cenu za herecký výkon v nej dostal Andrej Mojžiš za postavu Michala. Túto hru režijne realizoval Peter Jezný a scénickú hudbu do nej zložil Milan Dubovský. Spolu so spomínaným Andrejom Mojžišom účinkujú Vladimír Obšil, Gréta Švercelová, Štefan Šafárik, Zdena Gruberová, Dušan Tarageľ, Ján Gallovič, Zuzana Kronerová, Martin Kolenič, Peter Tichý a ďalší.

Aj zlé momenty sa niekedy môžu zmeniť na zlaté. Hovoríme o udalosti, ktorá sa stala pred 111 rokmi. 28. júla 1914 sa začala Prvá svetová vojna.Tento globálny konflikt zásadne prekreslil politickú mapu sveta, predovšetkým Európy, a priamo či nepriamo zapríčinil zánik viacerých štátnych útvarov. Viac než štyri roky bojov si napokon vyžiadali životy bezmála 10 miliónov vojakov a približne 7 miliónov civilistov, ďalšie milióny mužov sa domov vrátili chorí a zmrzačení. Prvá svetová vojna patrila zároveň k najtragickejším epizódam slovenskej histórie – z územia dnešnej Slovenskej republiky odišlo na bojiská približne 400-tisíc vojakov, z nich takmer 70-tisíc sa už domov nevrátilo. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo na viacero štátov: Rakúsko, Maďarsko, Československo, Juhosláviu, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov sa začala objavovať hneď na začiatku konfliktu a vyplynula z priebehu vojny. 28. októbra 1918, po kapitulácii Rakúsko-Uhorska, vyšli do ulíc obyvatelia Prahy a Národný výbor a vyhlásili samostatnosť.

30. októbra sa stretli v Martine slovenskí politickí predstavitelia a prijali deklaráciu, ktorou sa pripojili k spoločnému samostatnému Česko-slovenskému štátu. A tak vari môžeme tento zlý moment pokladať aj za zlatý. Róbert Kotian a Peter Turčík sa v roku 2014, v rozhlasovom cykle Dejiny.sk, zaoberali otázkou, prečo sa 1. svetová vojna stala globálnou, kto boli jej hlavní aktéri a aké ich viedli záujmy. Tieto aj iné otázky kládli historikom Dušanovi Kováčovi a Romanovi Holecovi. 

Zlatý fond Slovenského rozhlasu vysielame od nedele 27.7. do soboty 2.8. 2025. 

Foto: CANVA