Zo Zlatého fondu Slovenského rozhlasu od nedele vylovíme spomienky na Zlatého klasika Antona Bieleka a Zlatý hlas Stanislava Štepku.
Neprávom opomínaný predchodca realistov – aj taký prívlastok by sme mohli dať spisovateľovi, novinárovi a publicistovi, ktorý sa narodil 10. septembra 1857 v Bytčici pri Žiline. Anton Bielek však čoskoro po narodení stratil rodičov a ako sirota vyrastal u svojej tety v Starej Bystrici. Bieleka zaraďujeme do prvej vlny slovenského literárneho realizmu. V črtách, poviedkach a novelách Poviestka z hôr, Obrázky z hôr či Na vysokých horách, situovaných do horského prostredia Kysúc, čerpal zo života dedinského ľudu. Spolu s Martinom Kukučínom vydal Slovenské besiedky a Slovenský kalendár, pre Karola Salvu zredigoval beletristický slovenský zábavník Besedy. Bol plodným publicistom, autorom brožúr o aktuálnych problémoch ako Náš ľud, jeho biedy a ako mu treba žiť alebo Dejepis Slovákov a mnohé ďalšie. Anton Bielek sa takmer vo všetkých svojich prózach vyznáva z úprimného obdivu ku kraju, v ktorom vyrástol a ktorý mu poskytol námety a témy pre jeho tvorbu.
Bielek mal v živote veľké nešťastie. Nepriazeň osudu ho hnala z miesta na miesto, až ho vyhnala do Ameriky. Odtiaľ zúfalo v listoch priateľom volá: „...že on nie je pre Ameriku, že túži po slovenských horách.“ Jeho najlepšie literárne diela sú práve tie, v ktorých opisuje čaro slovenských hôr. Vždy sa k nim vracal a chcel v tých svojich horách zložiť svoje kosti. Ubitý životom a napoly pomätený uteká z Ameriky za neodbytným hlasom rodných hôr. Putuje za nimi na lodi, vo vlaku, na vozoch i peši, ale nedôjde k vytúženému cieľu. Jeho kosti pochovajú v cudzine, v Rakúsku, tam, kde pochovávali pacientov steinhofského ústavu pre choromyseľných.
V poviedke Na vysokých horách sa Bielek naplno vyznal zo svojej lásky k nim. V Zlatom fonde Slovenského rozhlasu vám pustíme dramatizáciu tohto diela, ktoré v roku 1987 pre rozhlas upravil Michal Príbus. V réžii Štefana Mandžára účinkujú: Ľudovít Moravčík, Iveta Kožková, Štefan Kožka, Anton Vaculík, Gita Šefčovičová, Katarína Binderová a Ján Topľanský.
V Zlatom fonde Slovenského rozhlasu načrieme aj do rubriky Zlaté hlasy. Hlas, korý sme pre vás vybrali patrí originálnemu a všestrannému divadelnému umelcovi – dramatikovi, textárovi, hercovi, režisérovi, zakladateľovi a šéfovi Radošinského naivného divadla Stanislavovi Štepkovi. Narodil sa 26. júla pred 81 rokmi v Radošine.
Ako jediný a jedinečný autor pôsobí v Radošinskom naivnom divadle od jeho vzniku, od roku 1963 doteraz. Ľudia ho majú stále radi napriek tomu, že ich kritizuje, že sa z nich často vysmieva. Kritik o jeho humore napísal, že rozosmieva v službách ľudskosti a v mene citovej i morálnej očisty. Toto konštatovanie je presné a vystihuje aj Štepkov celoživotný umelecký program. On sám ho zverejnil v piesni Komediant: „Kráčať po doskách, ktoré znamenajú svet a liečiť smiechom choré svety ľudských bied...”
Redaktorka Viera Benediková v roku 2014 pripravila rozhlasový medailón o Stanislavovi Štepkovi a jeho tvorbe pod názvom Posol dobrých správ. O osobnosti tohto originálneho umelca v ňom hovoria jeho príbuzní, priatelia, herci a obdivovatelia.
Vysielame od 20.7. do 26.7. 2025
FOTO: TASR
