Ďalšie vydanie našej rubriky Zlaté vavríny, venovanej oceneným rozhlasovým hrám v priebehu vekov, venujeme rozhlasovej hre Zuzany Uličianskej - Citová zmes, ktorá získala v roku 2001 hlavnú cenu na Festivale rozhlasových hier v Bojniciach a v tom istom roku bola na festivale Prix Italia zaradená medzi tri najlepšie hry.
Autorka, publicistka, kultúrna manažérka a divadelná kritička si zvolila bežný námet – manželský trojuholník. Ozvláštnila ho tým, že ho zobrazila ako počítačový súbor, kde sú jednotlivé sekvencie uložené pod konkrétnym heslom. Stala sa tak nielen modernou vo forme, ale aj vo význame, pretože jej človek sa čoraz viac podobá stroju.
Režírovala Táňa Tadlánková v roku 1999. Účinkujú: Diana Mórová, Marián Slovák, Eva Matejková, Marek Majeský a Sandra Budveselová.V rubrike Zlaté momenty si najprv priblížime štúrovskú kodifikáciu spisovnej slovenčiny, a potom najvýraznejšiu osobnosť našich novodobých dejín Milana Rastislava Štefánika.
V našej histórii je viacero zlatých momentov či významných medzníkov, keď sa rozhodovalo o budúcnosti slovenského národa. Jeden z týchto momentov sa odohral v roku 1843. Pred 182 rokmi, v dňoch 11. – 16. júla, sa Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža a Ľudovít Štúr na fare v Hlbokom dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Jej základom sa stalo stredoslovenské nárečie, ktoré považovali za najrozšírenejšie medzi slovenským obyvateľstvom, a tým aj najprijateľnejšie. Udomácnenie nového spisovného jazyka však sprevádzali rôzne počiatočné bolesti, predovšetkým pokiaľ ide o ustálenie gramatiky. Ľudovít Štúr presadzoval zásadu „píš, ako počuješ“, teda fonetický pravopis. Kodifikačným dielom, ktoré stanovilo pravidlá tohto nového jazyka, bola Náuka reči slovenskej. Štúrovská slovenčina sa stala hlavným prostriedkom komunikácie medzi vzdelancami, ako aj základom pre budovanie národnej literatúry. Až neskôr došlo k takzvanej hodžovsko-hattalovskej reforme, ktorá dala základ dnešnému pravopisu. V roku 1852 Martin Hattala a Michal Miloslav Hodža vydali Krátku mluvnicu slovenskú, ktorá zaviedla nové prvky do pravopisu, ako napríklad používanie písmen y, ý, ä, a ľ.
Redaktorky Eva Gergelyová a Eva Pribylincová sa v Príbehu na týždeň v roku 2021 venovali histórii vývoja spisovnej slovenčiny a práve tejto hattalovskej reforme, ktorá nám priniesla mnohými nenávidené tvrdé „y“, zabúdané mäkké ľ či ä.
Medzi Zlaté momenty sme samozrejme nemohli nezaradiť 145. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika, ktoré hoci pripadá na budúci týždeň, svojím významom sa žiada už teraz pripomenúť. Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Tento astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik, úspešne zasiahol do mnohých oblastí nielen nášho života.
Rozhlasový redaktor a autor Peter Turčík sa pred piatimi rokmi v rozhlasovom magazíne o dejinách Historia magistra vitae rozhodol priblížiť túto významnú osobnosť z iného uhla pohľadu a v iných časových a tematických rámcoch jeho života, ako sme zvyknutí. Pozval si do štúdia Slovenského rozhlasu doktora Michala Kšiňana z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý je okrem iného autorom nevšednej publikácie o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Michal Kšiňan obhájil svoju dizertačnú prácu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi nielen na pôde Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ale aj na parížskej Sorbonne. Okrem toho externe prednáša na parížskej univerzite a je autorom mnohých článkov a niekoľkých kníh. Historik Michal Kšiňan skúmal Štefánikov život na základe dlhodobého výskumu v archívoch deviatich krajín. Peter Turčík si spolu s historikom Michalom Kšiňanom položili tieto základné otázky – je Milan Rastislav Štefánik ikona, hrdina či mučeník? Odpoveď znie: predovšetkým človek! Relácia mala premiéru v roku 2020.Počúvajte na Litere od 13.7. do 19.7. 2025.
Foto: TASR
