Zlatým vavrínom v aktuálnom týždni na Litere ovenčíme rozhlasovú hru Štefana Kasardu Púť, ktorá získala v roku 1999 hlavnú cenu na Festivale rozhlasových hier v Bojniciach. Zlatým momentom bude Trianonská zmluva, ktorej 105. výročie si pripomíname 4. júna. Ponúkneme vám rozprávanie historikov o jej význame. To všetko v rámci cyklu Zlatý fond Slovenského rozhlasu, ktorý pre vás pripravuje Marián Grebáč.
Začneme rubrikou venovanou oceneným rozhlasovým hrám v priebehu vekov. Vyberáme pre vás autora Štefana Kasardu a jeho rozhlasovú hru Púť, ktorá získala v roku 1999 hlavnú cenu na Festivale rozhlasových hier v Bojniciach. Spisovateľ, dramaturg a dramatik Štefan Kasarda vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Najprv učil na strednej škole v Trebišove a po dvoch rokoch sa stal redaktorom a vedúcim vysielania pre deti a mládež a neskôr Literárno-dramatickej redakcie košického štúdia nášho rozhlasu. Napriek úspechom jeho poviedok v Mladej tvorbe sa vyprofiloval na výhradne rozhlasového autora. Vo svojej hre Púť rozohráva príbeh dvoch drsných Dozorcov, ktorí eskortujú Človeka, jediného väzňa, ktorý nedostal milosť ani vo všeobecnej amnestii. V réžii Róberta Horňáka účinkujú Marián Geišberg, Stano Dančiak, Marián Zednikovič, Karol Machata, Ján Mistrík, Ľubica Očková, Miroslav Trnavský a Ján Valentík. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 1997.
Do pozornosti dávame aj epizódu s názvom Trianonská zmluva z rozhlasového cyklu Dejiny.sk, ktorú pripravili Róbert Kotian a Peter Turčík spolu s historikmi Dušanom Kováčom a Romanom Holecom v roku 2020.
Ide o udalosť, ktorá sa stala pred 105 rokmi. V Maďarsku bol 4. júna 1920 piatok. Trianonská mierová zmluva ukončila vojnový stav medzi Maďarskom a väčšinou spojeneckých mocností, ktorý sa začal ako súčasť Prvej svetovej vojny od roku 1914.V deň podpísania Trianonskej mierovej zmluvy boli na maďarských školách a úradoch zástavy spustené na pol žrde. Obchody okrem predajní potravín boli zatvorené. Občania sa zhromažďovali na smútočný obrad už od rána. Na Námestí hrdinov v Budapešti sa zišli desaťtisíce ľudí v čiernom. O desiatej hodine sa rozozvučali všetky zvony, ozvali sa sirény, električky a autá sa zastavili. V celej krajine sa v tento čas na niekoľko minút zastavili aj vlaky. Súdy prerušili pojednávania, Budapešťania sa v tento deň zúčastnili aj na modlitebných bohoslužbách v kostoloch. Kňazi počas príhovorov zdôrazňovali slová ako túžba po živote, vzkriesenie a dôležitosť národného boja.Trianonská trauma je v Maďarsku a medzi Maďarmi v okolitých štátoch dodnes živá. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil pred časom Ústav politických vied SAV, len 50 percent opýtaných Slovákov vie o tom, že hranice Československa vymedzila Trianonská zmluva. Vie to však až 78 percent respondentov maďarskej národnosti.Pre nás znamená Trianonská mierová zmluva vyčlenenie Slovenska zo zaniknutého Uhorska, stanovenie hranice medzi Slovenskom a Maďarskom. Po prvý raz bol vymedzený pojem Slovensko ako historický, geografický a právny celok v medzinárodnoprávnom dokumente prvoradého významu.Z medzinárodnopolitického hľadiska v tom spočíva jej obrovský historický význam pre Slovensko.
Rozhlasovú hru Púť a pásmo Trianonská zmluva počúvajte na Litere od 1.6. do 7.6. 2025.
