Zlatým klasikom aktuálneho týždňa na Litere, bude popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu – Martin Kukučín.
Kukučínovu tvorbu môžeme v kontexte slovenskej prózy od osemdesiatych rokov 19. storočia nazvať priekopníckou. Počas pražských štúdií bol Kukučín členom slovenského spolku Detvan. A keď sa tento spolok v roku 1891 rozhodol vydať almanach prác svojich členov, museli autori svoje diela najprv nahlas prečítať. A tak 25. apríla 1891 prečítal Kukučín pred členmi spolku svoju novielku Dve cesty. Vavro Šrobár ju vo svojom posudku odporúčal vydať. Almanach vyšiel v júli 1892. Podľa dobových záznamov bol prijatý ako veľký morálny úspech slovenskej mládeže, no jeho predaj nestačil pokryť náklady na vydanie a spolok Detvan sa preň zadĺžil.
Na Litere vám ponúkneme dramatizáciu novielky Dve cesty, ktorú pre rozhlas v roku 1977 pripravila Hana Hrúzová. Účinkujú Richtárka – Katarína Vrzalová, Richtár – Jaroslav Vrzala, Ľupták – Anton Šulík, Ľuptáčka – Matilda Zlatohlávková, Dora – Naďa Hejná, Rechtor – Emil Horváth starší, Hejtman – Štefan Mišovic, Vendel – Ján Mildner, Adolf – Ivan Romančík a Starec – Andrej Vandlík.
V rubrike Zlaté hlasy pre vás tento týždeň vyberáme pásmo Emila Benčíka „Srdcom na skle maľované” z roku 2001. Predstaví život a tvorivú prácu Karola L. Zachara. Účinkujú Soňa Ulická, Karol Zachar, jeho manželka a dcéra.
Karol Zachar bol nielen divadelník, herec a režisér, ale aj kresliar, karikaturista, kostýmový a scénický výtvarník, ba dokonca fenomenálny pedagóg, ktorý vychoval nejednu hereckú generáciu. V roku 1965 sa stal režisérom Činohry Slovenského národného divadla, pre ktoré pripravil takmer štyridsať premiér. Posledná z nich bola naozaj husárskym kúskom, ktorý nemá v slovenskom divadelníctve obdobu. Išlo o slávny muzikál Na skle maľované s vyše 600 reprízami.
V roku 2001 sa Emil Benčík rozhodol, že pripraví umelecko-publicistické pásmo o živote a tvorivej práci tohto vynikajúceho umelca. Svoj zámer vysvetlil takto:
„Na sklonku života, keď Karol L. Zachar už nevychádzal z domu, navštívil som ho v jeho byte a nahral som s ním túto reláciu ako prejav úcty, uznania a vďaky za všetko, čo urobil pre slovenské divadelníctvo a národnú kultúru... Miloval všetko slovenské a dokázal to nanovo objaviť a predostrieť nám všetkým v nádhernej maľovanke. Bol v tom najrýdzejšom ponímaní ľudovým umelcom. A bol predovšetkým dobrý človek s citlivou dušou. A práve človečenstvo v ňom spôsobilo, že sme si ho nielen vážili, ale mali sme ho aj radi. Som rád, že som mohol nahrať jeho neopakovateľný „starecký“ hlas, originálny spev i múdre rozprávanie.“
Vysielame od 27.4. do 3.5. 2025 v rámci rubriky Zlatý fond Slovenského rozhlasu.
