Aktuálne vydanie našej rubriky Zlatý fond venujeme dramaturgovi, dramatikovi a hercovi, ktorý celý svoj život upísal rozhlasu. 7. apríla si pripomenieme 100 rokov od narodenia Emila Filla. Externe spolupracoval s rozhlasom už počas štúdia divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení. V roku 1956 sa stal dramaturgom rozhlasových hier pre deti a mládež. Ako dramaturg sa sústreďoval na pôvodné rozhlasové hry pre mladých poslucháčov a dramatizácie klasickej literatúry. Napríklad Tajomný ostrov či Dva roky prázdnin od Julesa Verna. Ako dramatik sa venoval tvorbe pôvodných rozhlasových hier pre mládež. Medzi najznámejšie patria Mravuľo, Ako kukučka utiekla a Čudná rozprávka. Ako herec vynikal v postavách detí v dramatizáciách románov svetových autorov. V dramatizácii Tom Sawyer a jeho dobrodružstvá od Marka Twaina stvárnil postavu Toma Sawyera. Olivera Twista si zahral v dramatizácii tohto známeho Dickensovho románu a Jima v Cantervillskom strašidle od Oscara Wildea. Doteraz poslucháči obľubujú reprízy dobrodružných príbehov podľa literárnych predlôh svetových autorov.
Zlatým vavrínom tento týždeň ovenčíme rozhlasovú hru Emila Filla Čudná rozprávka, ktorá v roku 1982 získala hlavnú cenu v medzinárodnej súťaži pre deti a mládež v Helsinkách a hlavnú cenu za 7. festivale pôvodných rozhlasových hier v Piešťanoch.
Čudná rozprávka má dnes už štyridsaťpäť rokov. V čase svojej premiéry, v roku 1980, to bola zaujímavá novinka a novátorský počin autora. Emil Fillo zakomponoval do centra rozprávkového príbehu konkrétnych hercov, ktorí hrajú samých seba. Jožko Kroner chytil zázračného koníka, ktorý mu splnil tri želania, a to prvé bolo, aby preniesol Karola Machatu na rybačku. A čo ďalej? No nechajte sa prekvapiť. Okrem spomínaných dvoch hercov účinkujú ešte Emil Horváth, Jozef Cút, Anna Bučinská, Gustáv Valach, Anton Mrvečka a ďalší. Réžiu mal Peter Jezný.
Medzi Zlaté momenty sme si tentoraz dovolili zaradiť udalosť, ktorá sa stala pred 75 rokmi a rozhodne na ňu nemôžeme byť pyšní. Mohli by sme zmeniť názov Zlaté momenty na Zlé momenty prípadne Zlaté memento. Táto udalosť sa stala 13. apríla 1950 a preto je tento deň v súčasnosti na Slovensku vyhlásený za pamätný Deň nespravodlivo stíhaných. Čo sa vtedy stalo? Presne o polnoci z 13. na 14. apríla sa začala násilná likvidácia mužských rehoľných rádov pod krycím názvom Akcia K. Pre svoju brutalitu sa do histórie zapísala pod iným, priliehavejším názvom – Barbarská noc. Prvé zásahy voči jednotlivým kláštorom sa objavovali už od leta 1948. Pod zámienkou, že sú centrami protištátnej činnosti, boli likvidované. Hoci ich nebolo veľa, naznačovali smer, ktorým sa bude vývoj uberať. Bezprostrednou prípravou na akciu „K“ (teda Kláštory) bol súdny proces s desiatimi predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorí boli obžalovaní z velezrady a vyzvedačstva. Úlohou procesu bolo odôvodniť pripravovaný zásah voči reholiam a spracovať verejnú mienku. Súdení rehoľníci sa v inscenovanom procese, po krutom vyšetrovaní, priznávali k svojej „protištátnej činnosti“, k nenávisti k „ľudovodemokratickému zriadeniu“, k sympatiám k „imperializmu“, k výrobe rôznych ilegálnych letákov, k ukrývaniu „nepriateľských agentov“, zbraní a cenných predmetov. Výsledok procesu: jeden z obžalovaných dostal doživotie a ostatní tresty v celkovej výške 132 rokov. Samotnú akciu „K“ viedla Štátna bezpečnosť. Okrem jej príslušníkov sa na nej zúčastnili príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Vyzbrojení puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami.
13. apríla 1950 bol štvrtok. Presne o polnoci sa príslušníci ozbrojených zložiek začali dobýjať do kláštorov. Tam, kde im na výzvu neotvorili, vnikli násilím. Rehoľníkov zhromaždili a informovali o dôvode zásahu, ktorým bola údajná protištátna činnosť reholí. Potom ich autobusmi a nákladnými autami zvážali do tzv. sústreďovacích kláštorov. V túto noc zatkli 881 rehoľníkov z 11 reholí. Akcia pokračovala v noci z 3. na 4. mája. Jej názov bol akcia „K2“. A tak sa počty postihnutých rehoľníkov zo 76 kláštorov zvýšili na 1180. Po týchto dvoch akciách boli rehoľníci na Slovensku sústredení do kláštorov v Močenku, Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v nich sa riadil podľa väzenských pravidiel. Po práci nasledovala politická prevýchova. Komunikácia s vonkajším svetom bola vylúčená. Objekt bol strážený ozbrojenou strážou so psami. Na nádvorí bola strážna veža a okolie bolo v noci osvetľované reflektormi. Rehoľníci, ktorí porušili predpísaný poriadok boli potrestaní samoväzbou v pivnici.
Po obsadení kláštorov boli zničené knižnice a rozkradnuté mnohé vzácne rukopisy, tlače, obrazy a nábytok. Samotné budovy získali najmä krajské a miestne národné výbory, rôzne administratívne úrady, telovýchovné spolky, detské domovy a pod. Komunistická štátna moc nazerala na rehole ako na nebezpečného ideologického nepriateľa, ktorý má značný vplyv na masy. Išlo však aj o hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý rehole spravovali. Inak povedané, išlo o jednu z najväčších krádeží. Najbolestnejším dôsledkom však boli strastiplné osudy tisícok rehoľníkov, ktorí sa na niekoľko desaťročí stali prenasledovanou skupinou občanov.
Redaktor Štefan Chrappa pred pätnástimi rokmi, pri príležitosti 60. výročia tejto brutálnej akcie pripravil v rámci rozhlasového cyklu Cesty reláciu o Barbarskej noci, ktorú vám vo vysielaní Rádia Litera ponúkame v rubrike Zlaté momenty. Vysielame pod názvom 75. výročie akcie "K". Relácia je z roku 2010.
Vysielame od nedele 6.4. 2025.
