Zlatým vavrínom tento týždeň ovenčíme rozhlasovú hru Petra Gregora Potkan. Hra získala hlavnú cenu na festivale rozhlasovej hry v Piešťanoch v roku 1991.
Peter Gregor bol jedným z najplodnejších autorov tohto žánru. Narodil sa 27. februára 1944 v Prešove. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval slovenský a španielsky jazyk. V rokoch 1967-1969 pôsobil aj v našom rozhlase, potom približne rok v televízii a v časopise Osvetová práca. Napokon sa venoval literárnej činnosti ako spisovateľ v slobodnom povolaní. V bratislavských uličkách Starého mesta sme ho vídavali vždy v elegantných oblekoch a istý čas aj s veľkou dogou na vôdzke. Takmer v každom rozhovore sa ho novinári pýtali na jeho nápadný zovňajšok, a zakaždým im dal inú odpoveď, no vždy múdru a vtipnú, ako je aj táto: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“ Básnik, dramatik a satirik Peter Gregor bol jedinečný nielen svojím zovňajškom, ale aj myslením. Literárny kritik Jozef Bžoch o ňom napísal: „Gregor je priam fanaticky posadnutý takzvanými poslednými vecami človeka a ak sa to tiahne cez všetky štyri knižky, nemôže to byť len odraz literárnych inšpirácií, ale skutočného pocitu.“
V prozaickej knižke Denník nebožtíka zdôrazňuje, že bojácni žartujú o smrti a odvážni žartujú s ňou. Knižku z roku 1998 ukončil vetou: „Nič ľahšie, ako umrieť, veď to sa doteraz podarilo každému.“ Zomrel 11. marca 2014.
Peter Gregor je autorom viacerých pozoruhodných rozhlasových drám. Pre jeho štýl je príznačný satirický tón, irónia a miestami i sarkazmus. Neraz ide o ostrú kritiku súčasnej pokryteckej spoločnosti. Väčšina jeho hier má výrazný filozofický podtext, ktorý autor sarkazmom a iróniou nadľahčuje. „Je majstrom smiechu cez slzy, a ja ho oddávna, pradávna čítam s veľkým pôžitkom." povedal Tomáš Janovic na adresu Petra Gregora, ktorého nedožité 81. narodeniny si v týchto dňoch pripomíname.
Pôvodná rozhlasová hra Potkan z roku 1989 rozpráva o skrytom násilí v nás. V réžii Viliama Sýkoru v nej účinkujú Vladislav Müller a Zdena Gruberová. Majstrom zvuku bol Alojz Janeček. V Slovenskom rozhlase sa síce zopár ráz vysielala, ale jej kvality ju určite radia medzi Zlaté vavríny Zlatého fondu Slovenského rozhlasu.
Pokračujeme rubrikou Zlaté momenty, v ktorej si pripomenieme 40. výročie prvého pravidelného vysielania Slovenského rozhlasu z budovy obrátenej pyramídy.
Pravidelné rozhlasové vysielanie z budovy obrátenej pyramídy sa začalo 27. marca 1985, teda pred 40 rokmi. Kým sa tak stalo, bolo potrebné všetko vyskúšať, najmä po technickej stránke. Touto zodpovednou úlohou poverilo vedenie vtedajšieho vedúceho technickej prevádzky vysielania Jozefa Kubíka. Redaktorka Janka Bleyová sa ho po čase opýtala, ako si spomína na prvé skúšobné vysielanie z 25. februára 1985, teda mesiac pred veľkým sťahovaním do Pyramídy.V rubrike Zlaté momentybudeme pokračovať aj ďalšou pozoruhodnou udalosťou. Ján Baltazár Magin napísal niekoľko významných oslavných básní. Jeho najvýznamnejším literárnym počinom je prvá, po latinsky písaná národná obrana Slovákov. Maginova Apologia, ktorá sa stala prvým národným, politickým a kultúrnym obranným prejavom Slovákov v Uhorsku, zaujala významné miesto v procese formovania národného povedomia.
Magin vynikal širokým rozhľadom a znalosťami cirkevného i svetského práva, ako aj antickej literatúry. Jeho dielo sa stalo ukážkou novovznikajúceho literárneho žánru – národnej obrany a prejavili sa v ňom tendencie slovenského národného uvedomovania. Jeho argumentácie sa stali súčasťou väčšiny neskorších obrán slovenského národa. Svojimi myšlienkami a názormi, ktorými ďaleko predbehol dobu, dokazoval starobylosť a autochtónnosť Slovákov v Uhorsku. Ako prvý písal o slávnej minulosti slovanských národov a tradícii odkazu Cyrila a Metoda a bol prvým, ktorý presvedčivo a odborne dokumentoval, že Slováci sú rovnoprávny národ s ostatnými národmi v Uhorsku.
Tento rok uplynulo 344 rokov od narodenia Jána Baltazára Magina, katolíckeho kňaza, historika, učenca a básnika. Magin sa narodil 6. januára 1681 vo Vrbovom (okres Piešťany). Vyštudoval vo Viedni teológiu a neskôr pôsobil na viacerých farnostiach, napr. v Jarku pri Nitre, Košeci pri Ilave a naposledy v Dubnici nad Váhom. Zomrel 27. marca 1735 v Dubnici nad Váhom. V jeho rodnom Vrbovom nesie jeho meno Gymnázium Jána Baltazára Magina.
Maginova najväčšia chvíľa nastala, keď v roku 1721 vyšiel spis profesora verejného práva Trnavskej univerzity Michala Bencsika, ktorý veľmi urazil predstaviteľov Trenčianskej stolice. Začiatok 18. storočia poznačili zhoršujúce sa vzťahy medzi Maďarmi, Slovákmi a Nemcami žijúcimi na území dnešného Slovenska. Bencsik totiž vo svojom diele označil Trenčín za bezvýznamné mestečko a jeho obyvateľov označil za kolonistov. Navyše sa vysmieval zo Slovákov, tvrdil, že sú potomkovia Svätopluka, ktorý predali svoju krajinu za bieleho koňa.
Trenčania preto požiadali Jána Baltazára Magina o reakciu, keďže bol známy bohatými vedomosťami z oblasti antiky, práva i literatúry. Uznávaný učenec z Vrbového súhlasil a v roku 1728 vydal dielo s dlhým latinským názvom Murices Nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia. V preklade to znamená Ostré námietky určené autorovi Slávneho a posledného snemovania prešporského, čiže Obrana.
Apologia patrí medzi najväčšie spisby slovenskej histórie. Položila základy národného uvedomovania Slovákov, ktoré vyvrcholilo bojom štúrovcov v polovici 19. storočia. „Magin na Bencsikov spis odpovedal na vysokej úrovni. Opieral sa o antické, slovanské i neslovanské autority, o historikov a básnikov. Navyše upozornil na starobylosť Trenčína, na jeho bojové zásluhy o bezpečnosť krajiny a na jeho dávne občianske slobody,” vysvetľuje publicista Ján Barica vo svojej knihe Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky. Magin ako vôbec jeden z prvých v histórii písal o slávnej minulosti slovanských národov a tradícii odkazu Cyrila a Metoda. „Maginova obrana vyvracala tzv. podmaniteľskú teóriu, podľa ktorej si Maďari po príchode do strednej Európy Slovákov podrobili. Magin však hovoril o pohostinnom prijatí Maďarov na slovenskom území,” hodnotí Barica.
Umelecko-dokumentárne pásmo Obrana slávnej župy Trenčianskej podľa textu Jána Baltazára Magina zrežírovala Táňa Tadlánková. Majsterskou zvuku bola Ľubica Olšovská. Redakčne pripravil v roku 2004 Jozef Lenhart. Účinkujú Ivan Laca, Peter Sklár, Alfréd Swan a Jozef Šimonovič.
Ilustračná snímka Jána Baltazára Magina: wikipedia.org
