Tento týždeň od 16. marca v našom vysielaní nájdete druhé vydanie nového programového bloku Zlatý fond Slovenského rozhlasu, ktorý redaktor Marián Grebáč naplnil dvomi novými rubrikami.
Rubrika Zlatí klasici prináša archívne rozhlasové hry, ktorých autormi sú klasici slovenskej literárnej i rozhlasovej drámy. My si pripomenieme dielo Pavla Kyrmezera, Komédia o boháčovi a Lazarovi, ktoré predstavuje vrchol slovenskej, a zároveň aj českej humanistickej a renesančnej literatúry, a ktoré možno právom pokladať za zlatú klasiku. Druhá rubrika Zlaté hlasy si kladie za cieľ predstaviť ikonické hlasy herečiek, hercov, spíkeriek a spíkrov, ktoré a ktorí boli a sú zvukom Slovenského rozhlasu počas celej jeho existencie. Prinesieme vám krásny, milý hlas a interpretačné umenie národnej umelkyne a našej prvej profesionálnej herečky Hany Meličkovej.
19. marca 2025 si pripomíname už 435 rokov od úmrtia dramatika a cirkevného dejateľa Pavla Kyrmezera. V prvom vydaní rubriky Zlatí klasici sa teda vrátime do čias našej renesancie, kedy sa tento dramatik, autor biblických drám a náboženský spisovateľ odvážil prekročiť tradičný rámec latinských poučných školských hier a napísal tri veršované komédie, ktoré patria medzi vrcholné diela našej renesančnej drámyPavel Kyrmezer sa narodil okolo roku 1530 v Banskej Štiavnici. Po skončení štúdia teológie v Krakove pôsobil Kyrmezer ako evanjelický farár v Soblahove a v Nemšovej, neskôr v Sliezsku, a napokon sa stal dekanom v Uherskom Brode. Snažil sa o zjednotenie protestantských cirkví na Morave, no nedarilo sa mu to, pretože Jednota bratská spojenie odmietala. V tejto súvislosti napísal niekoľko cirkevných spisov – cirkevný poriadok, katechizmus a Vyznanie viery. Keď ho obvinili z kalvinizmu, odsťahoval sa do Holíča. Zomrel v biede a opatere členov Jednoty bratskej, s ktorými sa napokon pomeril. Významné miesto v dejinách našej literatúry mu zabezpečili po česky vo veršoch písané divadelné hry. Hoci ich námetom sú biblické motívy, spracovanie vyniká kritickým pohľadom na vtedajší svet. Za najlepšie Kyrmezerovo dielo sa považuje hra z roku 1573 – Komedia nová o vdově. Spracoval v nej biblický príbeh o chudobnej vdove Ráchel, ktorú chce dať uväzniť pre dlh bohatý kupec Ismaél. Hra je zaujímavá realisticky vykreslenými charaktermi postáv, dramatickými dialógmi a živým jazykom, ktorý sa opiera o ľudovú hovorovú reč. Tým presiahla hranice žánru biblickej hry a priblížila sa hrám realistickým. Hra Komédia o Tobiášovi je zas myšlienkovo i umelecky menej výrazná. Je totiž poplatná kazateľskému štýlu a len príležitostne sa v nej objavia dramatické prvky. Predstavuje typickú dramatickú tvorbu reformačného obdobia.
V hre Komedia česká o bohatci a Lazarovi z roku 1566 spracoval Kyrmezer biblický príbeh o boháčovi, ktorý za nemilosrdné správanie k biednemu Lazarovi príde do pekla. Kyrmezer na pozadí biblického príbehu rozvíja myšlienky o súcite s biednymi a o povinnosti pomáhať blížnym. Komediálne osviežujúco pôsobia v hre ľudové komické postavy čertov. V roku 1996 túto Kyrmezerovu hru pre rozhlas upravil režisér Martin Kákoš. Dal jej slovenský názov „Komédia o boháčovi a Lazarovi“ a obsadil do nej slovenských hercov. V biblickej češtine účinkujú Anton Vaculík, Táňa Radeva, Dušan Tarageľ, František Kovár, Ingrid Timková, Ivan Vojtek, Juraj Hrčka, Michal Matuška, Milan Nováček, Vladimír Minarovič, Ján Valentík, Jozef Šimonovič a Ivan Laca.
V rubrike Zlaté hlasy pre vás vyberáme hlas, ktorý sa po prvýkrát na tomto svete ozval 27. januára pred 120 rokmi. Práve vtedy sa v Martine narodila herečka Hana Meličková. Bola prvou slovenskou profesionálnou, a teda odborne pripravenou herečkou. Patrila k formatívnym osobnostiam slovenského profesionálneho divadla. Svojím hereckým majstrovstvom sa natrvalo zapísala do histórie nášho divadelného, rozhlasového, filmového aj televízneho herectva. Členkou Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave bola päťdesiat rokov. Počas svojho umeleckého pôsobenia stvárnila takmer 300 postáv. Jej talent našiel uplatnenie v každom žánri – hrala úlohy tragické i komické. Za svoju umeleckú činnosť sa v roku 1951 stala Hana Meličková laureátkou Štátnej ceny, v roku 1955 zaslúžilou umelkyňou a v roku 1961 národnou umelkyňou. V roku 1970 pribudlo ocenenie za televíznu tvorbu Zlatý krokodíl. Hana Meličková zomrela 7. januára 1978 v Bratislave iba dvadsať dní pred svojimi 78. narodeninami. Pochovaná je na národnom cintoríne v Martine.
Režisér Vladimír Rusko, ktorý sa v rozhlase venoval réžii umeleckého prednesu poézie a interpretácii umeleckého textu, pripravil v roku 2000 umelecko-dokumentárne pásmo o hereckej tvorbe Hany Meličkovej, ktoré nazval presne a príznačne „Skromná v živote, neskromná v umení“. Účinkujú: Hana Meličková, Mária Kráľovičová, Ladislav Chudík, Beata Dreisigová, Andrea Martvoňová a Jozef Šimonovič.
