Už v nedeľu vás privítame pri počúvaní nového programového bloku Rádia Litera, ktorým rozširujeme náš pravidelný program. Každý týždeň práve v nedeľu pribudne do vysielania premiéra dvojhodinovky s názvom Zlatý fond Slovenského rozhlasu. Prvý krát začíname v nedeľu o 12:00, potom v repríze v pondelok o 20:00, utorok 18:00, streda 16:00, štvrtok 14:00, piatok 12:00 a sobota 10:00 a 22:00.
A tak sa môžete tešiť na rozhlasovú hru Ucho od spisovateľa, dramatika, režiséra, literárneho vedca a pedagóga Karola Horáka. Táto hra vyvolala okrem obdivu a vysokých ocenení aj nespokojnosť divadelných teoretikov. Dráždi bizarnými tvorivými kombináciami a obracaním známych právd naruby. Ak chcel autor v 70. či 80. rokoch minulého storočia vypovedať holú pravdu, musel dramatické dielo zaodieť do takmer nepreniknuteľnej metafory. Takýto husársky kúsok vyviedol Horák bdelej cenzúre v rozhlasovej hre Ucho, a to dokonca tak dokonale, že hra zvíťazila v roku 1985 na Festivale slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch. Autorovi sa v hre podarilo na základnom princípe armády - poslúchať a nerozmýšľať - zachytiť absurditu vtedajšej totalitnej spoločnosti. Hra Ucho dlhší čas „odpočívala“ v našom archíve, aby sme ju mohli so zaslúženou slávou teraz zaradiť ako prvú v rámci rubriky Zlaté vavríny. Tá bude prinášať pozoruhodné tituly v rámci kráľovského rozhlasového žánru, teda rozhlasovej hry. Pôjde o diela, ktoré boli ocenené na domácich či zahraničných súťažiach a prehliadkach.
Karola Horáka charakterizovala divadelná vedkyňa Marta Žilková ako autora svojského, svojrázneho, experimentujúceho a originálneho, no nestrácajúceho svoju národnú identitu.
Profesor Karol Horák sa narodil v Katarínskej Hute. Po maturite v Banskej Štiavnici študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Na začiatku 60. rokov, ešte ako študent, založil progresívne študentské autorské Divadlo poézie, ktoré sa vypracovalo na popredný alternatívny súbor slovenskej divadelnej kultúry. V divadle experimentoval nielen s jazykom, ale aj s mimoslovnými výrazovými prostriedkami. Medzi jeho najznámejšie hry z tohto obdobia patria Pahorok, Démon, Sachsove Samopašné hry, Vé ako Válek alebo Džura.
Od roku 1965 pôsobil na svojej „alma mater“ ako pedagóg. Popritom bol aj dramaturgom Divadla Jonáša Záborského v Prešove. V roku 1966 založil dodnes existujúcu, najstaršiu prehliadku umeleckej tvorivosti vysokoškolákov, Akademický Prešov. Zároveň bol jej organizátorom a vtlačil jej svoju víziu. Doménou Horákovej tvorby sa stalo divadelníctvo a dramatická tvorba, pre ktorú je charakteristické uplatňovanie postupov z alternatívneho divadla do kontextu toho profesionálneho.
Spočiatku sa však toto úsilie o metaforicko-alegorické vyslovovanie posolstva nestretlo s pochopením, takže tento typ hier neprenikol na scény profesionálnych divadiel. Po tejto skúsenosti zmenil tematiku a čiastočne aj poetiku svojich hier a začal využívať javiskové možnosti autorského divadla na profesionálnej scéne. V hre Medzivojnový muž prvýkrát využil metódu montáže na stvárnenie historicky závažnej témy. Nová línia v jeho tvorbe naplno vynikla v hre Evanjelium podľa Jonáša. Divadelné hry, ktoré začal písať v 90. rokoch, roztvárajú, podľa divadelnej kritiky, ďalšie podoby Horákovej dramatickej metódy spočívajúcej v hľadaní ciest zo vzájomných napätí medzi výraznými osobnosťami a silnými dramatickými situáciami. Ide o tituly ako Skaza futbalu v meste K., Apokalypsa podľa Janka Kráľa, Nebo, peklo, Kocúrkovo, ...príď kráľovstvo tvoje, Mesianistova hlava, La musica či Arbitráž.Ďalšou rubrikou v dvojhodinovke Zlatého fondu Slovenského rozhlasu sú Zlaté momenty, a teda významné udalosti, ktoré zachytili rozhlasové mikrofóny v priebehu bezmála sto rokov existencie rozhlasového média na Slovensku. V archíve ich pre vás, podobne ako v prvom prípade, objavuje redaktor Marián Grebáč. Medzi zlaté momenty v našich dejinách patrí bezpochyby aj založenie Slovenského národného divadla. Naša prvá divadelná scéna je jednou z najvýznamnejších, alebo ak chcete, erbových kultúrnych inštitúcií Slovenska. SND začalo svoje dejiny písať 1. marca v roku 1920, teda pred 105 rokmi.
V roku 1919 poverili Družstvo SND založením Slovenského národného divadla. Družstvo uzavrelo zmluvu s riaditeľom Východočeskej spoločnosti Bedřichom Jeřábkom. Opera Slovenského národného divadla začala svoju činnosť 1. marca 1920 inscenáciou Smetanovej opery Hubička a o deň neskôr uviedol činoherný súbor hru bratov Mrštíkovcov Mariša. Balet Slovenského národného divadla debutoval v máji inscenáciou baletu Coppelia od Léa Delibesa. Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo až v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského – Hriech a V službe.
Prevažná časť repertoáru bola uvádzaná v češtine, pretože nebolo k dispozícii dosť slovenských hier, prekladov, hercov či spevákov. K výraznej zmene došlo až po prvej dekáde existencie SND. V roku 1932 sa činoherný súbor rozdelil na slovenskú a českú činohru. Vedúcim slovenskej činohry sa stal Janko Borodáč. V Slovenskom národnom divadle pôsobil od roku 1924. Postupne ako herec, režisér, pedagóg a prekladateľ. Pri príležitosti stého výročia SND pripravil Slovenský rozhlas desať relácií o histórii našej zlatej kaplnky a druhú časť venoval práve obdobiu, keď došlo k jej rozdeleniu na slovenskú a českú časť. Divadelný vedec, profesor Vladimír Štefko sa v relácii Desať dekád divadla venoval predovšetkým dramaturgii a réžii v SND v rokoch 1932 až 1938. Reláciou sprevádza Zuzana Golianová. Program je z roku z roku 2010.
Ďalšiu premiéru programového bloku Zlatý fond Slovenského rozhlasu môžete očakávať už v nedeľu 16. marca. Súčasťou druhého vydania budú ďalšie dve nové rubriky – Zlatí klasici a Zlaté hlasy. V hlavných úlohách budú klasik slovenskej dramatiky Pavel Kyrmezer a krásny hlas Hany Meličkovej.
Šéfdramaturg digitálnych programových služieb Slovenského rozhlasu, Tomáš Bartoněk, hovorí viac v rozhovore pre Rádio Regina Západ: tu
