Etablované české vydavateľstvo Kher, ktoré publikuje najlepšiu tvorbu domácich i zahraničných rómskych autorov i autoriek má v protfóliu mnoho kníh, ktorých autorstvo síce píše po česky, ale ich spomienky a príbehy sa odohrávajú na Slovensku. U nás však sústredené a koncepčne uchopené vydávanie rómskej literatúry (až na výnimky) nemáme. Preto s nadšením vítame, že Kher v týchto dňoch rozširuje svoju činnosť o knihy, ktoré vychádzajú dvojjazyčne: slovensko - rómsky. Viac sa dozviete v zamyslení Veroniky Dianiškovej v rámci cyklu V skratke. Číta autorka.
Kher
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V roku 2012 vzniklo v susedných Čechách vydavateľstvo Kher, ktoré postupne zásadne zmenilo a stále mení pohľad majority na rómsku literatúru. Kher znamená po rómsky aj dom, aj pokoj. To je to, čo vydavateľstvo a ľudia v ňom združení chceli – zastrešiť písanie a vydávanie kníh rómskeho spisovateľstva, publikovať dvojjazyčne – v rómčine a češtine. A možno byť aj literárnym a publikačným domovom pre rómskych spisovateľov a spisovateľky. Miestom, kde sa texty môžu rozvíjať i meniť. Kde môžu prísť so svojou skúsenosťou i poznaním sveta, ktoré hocikedy majoritná spoločnosť, ak nie rovno nechce počúvať, tak ju to väčšinou aspoň nezaujíma.
Našľapujúc čoraz sebaistejšie, malými i veľkými krokmi, toto všetko Kher postupne zmenil. Rómske literárne hlasy na českej literárnej scéne dostávajú miesto, ktoré im právom patrí. Kher prekonal prístup, ktorý v kultúre dominoval veľmi dlho – že o iných etnikách či skupinách ľudí rozpráva vlastne rozprávač – niekedy rozprávačka, ale predsa len tých rozprávačov bolo viac – predstaviteľov majoritného etnika i jeho skúsenosti. To znamená, že chtiac-nechtiac sa do takýchto textov vkrádajú klišé či stereotypy, nie celkom reflektované.
Všetko toto sa zmenilo, keď rómska literatúra dostala systematicky hlas. Vo vydavateľstve Kher vydali svoje prózy, rozprávky, novely, zbierky poviedok i romány spisovatelia a spisovateľky naprieč vekovým i rodovým spektrom. Diela, ktoré v Kheri vyšli, spája viacero tém. Jednou z nich je, že veľká časť rómsko-českého spisovateľstva v textoch neopisuje detstvo, mladosť a korene v Českej republike, ale na Slovensku.
Slovenský východ je tematizovaný v prózach autoriek, ako je Olga Fečová – v románe Den byl pro mne krátkej sa ocitneme priamo v Kochanovciach pri Humennom, aj napríklad v ikonickom autobiografickom románe Narodila som sa pod šťastnou hviezdou Eleny Lackovej. Tieto texty vyšli rómsko-česky a v českom vydavateľstve, ale na Slovensku podobná platforma ako Kher dodnes neexistuje.
A tak diela, v ktorých sa nekompromisne pomenúva celá jedna rómska generačná skúsenosť, o ktorej navyše vieme z nerómskej literatúry veľmi málo, doma vychádzajú len sporadicky. Od nás tieto hlasy vymizli a my tak strácame dôležitú časť pamäte. V slovenskej literatúre sú rómske postavy tradične kulisou, vedľajšími hráčmi alebo objektmi, nie subjektom – nie tým, koho očami hľadíme na svet.
A pritom je svet rómskej literatúry široký, ako vidíme hneď, keď sa do nej začítame – zo Slovenska sa rozbieha do Čiech, prípadne v niektorých prózach (napr. v autobiografii Jana Hauera) aj ďalej do sveta, čo nezriedka literárnym spomienkam dodáva kozmopolitný ráz. Rómske postavy tu vystupujú ako aktéri a aktérky svojich životov a vedia si poradiť v náročných situáciách, robia chyby a začínajú odznova. Sú nám blízke.
Tento mesiac ma však zastihla veľmi dobrá správa – vydavateľstvo Kher rozširuje svoju činnosť aj na Slovensko. Obohacuje ponuku o rómsko-slovenské preklady svojich kníh. Spomínanú klasiku Narodila som sa pod šťastnou hviezdou Eleny Lackovej vydalo pred pár rokmi vydavateľstvo Brak – tak aspoň tento dlh voči rómskemu autorstvu, ktoré často má korene v našej krajine a spoluvytvára jej obraz, sme vyrovnali.
Kher nám však podáva ruku a vychádzajú Rozprávačky z naberačky od Květoslavy Podhradskej. V Čechách oceňovaná kniha je rozprávaním, ktoré vonia lekvárom a domovom i nostalgiou. Čítať ju je, akoby vás niekto zabalil do deky a rozprával tak, že ho nedokážete prestať počúvať. Rozprávačky z naberačky sú jednou z mála kníh, ktoré môže spolu čítať celá rodina – od starých rodičov až po deti. Útlu zbierku próz preložila Tereza Oľhová.
Okrem toho si môžeme rómsko-slovensky prečítať už aj debut Martina Kanaloša – Ja, Tran a všetko ostatné v preklade Júlie Vrábľovej. Text nás vovedie do priateľstva dvoch tínedžerov – Róma Deziho a chlapca Trana vietnamského pôvodu. Obaja sa potýkajú s predsudkami a hľadajú cestu k vlastnej identite. Radi pozorujú nočnú oblohu, no a jedného dňa sa odvážia bez pozvánky prísť na večierok – tým sa to všetko začne.
Všetky rómsko-slovenské novinky a aj autorku Květoslavu Podhradskú ste mohli počas posledného májového víkendu stretnúť na bratislavskom knižnom festivale Brak. V Múzeu mesta Bratislavy Květoslava Podhradská predstavila práve svoje O vakeriben paš o lekvaris – teda Rozprávačky z naberačky.
Vydavateľstvo Kher je česká mimovládna organizácia – ako vydavateľstvo by na Slovensku patrilo k subjektom, ktoré momentálne zažívajú ohrozujúce časy. Nie je veľmi reálne, aby podobné vydavateľstvo vzniklo v súčasnej situácii alebo v dohľadnej budúcnosti aj u nás… A aj české neziskové organizácie začínajú byť pod tlakom štátnej moci.
Je asi už príznačné, že aj československých autorov a autorky, pre ktorých by podobná platforma mala už dávno existovať, vydávame na Slovensku zatiaľ len nesystematicky a občasne. Keď neprší, aspoň kvapká.
Rómske autorky a autori si svoje miesto v literatúre v zahraničí našli a určite ho aj v budúcnosti nájdu. Ale nebyť podobných zahraničných iniciatív, prekladateľstva, odborníkov a odborníčok, na našej strane hranice by sme o ich hlas – až na výnimky – prišli.
Vďaka autorstvu, ktoré pod svojou strechou združuje Kher, môžeme texty rómskych spisovateľov a spisovateliek čítať už nielen rómsky a česky, ale aj rómsky a slovensky.
Veronika Dianišková
Ilustračná snímka: vydavateľstvo Kher
